Pri urbexe možno objaviť čokoľvek

Podzemné bunkre, opustené nemocnice, zachované vily, rozpadnuté fabriky či zarastené vrakoviská sľubujú objavovanie s dávkou adrenalínu. Čo je urbex, ako funguje či aké sú hlavné úskalia tejto záľuby povie jeho nadšenec a fotograf Matej Grečo.

Ako si sa dostal k urbexu a čo bol tvoj prvý úlovok?

Matej Grečo: K urbexu som sa dostal, dá sa povedať, úplnou náhodou. Ani som vlastne nevedel, že som sa k niečomu takému dostal. Bolo to v rámci dlhej chvíle s partiou kamarátov. Mali sme napozeraných neskutočne veľa hororových filmov a jeden večer sme si povedali, že sa chceme ísť niekde „báť“. A tak sme v noci zašli do opusteného sanatória, ktoré sme mali neďaleko. Na jednej strane to bola zábava, ale hneď som mal pocit, že je to pre mňa niečo viac. Prebudila sa vo mne veľká zvedavosť, a tak som začal hľadať, čítať a objavovať. 

Dá sa nejako zhrnúť, čo všetko spadá pod urbex? Môže to byť hocijaká opustená budova alebo musí spadať do nejakej kategórie?

Matej Grečo: Z môjho pohľadu to je akýkoľvek opustený objekt. Samozrejme, niekoho lákajú špecifické stavby, či už sa bavíme o pôvodnom účele alebo napríklad aj o veľkosti. Väčšina ľudí chce vidieť niečo nevšedné, preto pre neho nemusia byť zaujímavé napríklad rôzne opustené chaty a podobne. 

Čo všetko sa dá pri urbexe objaviť? Aké typy "pamiatok" patria medzi tie, ktoré ty a tebe podobní dobrodruhovia objavujú?

Matej Grečo: Objaviť sa môže čokoľvek, opäť to záleží od toho, o aký druh objektu sa jedná. Môže to byť nemocničné vybavenie, pozostatky výrobných strojov, autá. Alebo len drobnosti ako rôzna písomná dokumentácia, fotky a podobne. Urbexeri môžu nájsť aj skutočné pamiatky, ktoré majú význam napríklad z historického alebo architektonického hľadiska. Väčšinou sú to však len bežné prázdne stavby, ktoré pre bežných ľudí už nemajú žiadnu hodnotu.

Je nejaká lokalita, nejaké miesto, ktoré považuješ za najväčší klenot vo svojej zbierke?

Matej Grečo: Špeciálne miesto má u mňa jednoznačne monument Buzludzha v Bulharsku, ktorý som navštívil v roku 2017.

Čo zaujímavé v rámci urbexu sa dá vidieť na Slovensku?

Matej Grečo: Na Slovensku nájdeme mnoho zaujímavých miest, či už sú to opustené nemocnice, kúpeľné stavby, bývalé priemyselné a výrobné areály, hotely, bunkre a podobne. Často však rozhoduje stav, v akom sa nachádzajú. To môže byť pre konkrétneho človeka rozhodujúci faktor či sú pre neho zaujímavé alebo nie.

Urbex vie byť niekedy na hrane zákona. S akými situáciami sa pri ňom môže človek stretnúť?

Matej Grečo: V krajných situáciách sa môžeme stretnúť aj so strážnymi psami, SBS-kármi, políciou. Ale to sú podľa mňa veľmi zriedkavé situácie. Väčšinu času človek nestretne absolútne nikoho, prípadne len iných urbexerov alebo bezdomovcov. Keď človek ide na takéto miesta s rozvahou, obozretnosťou a zdravým rozumom, tak sa s ľahkosťou vyhne akýmkoľvek problémom. Druhá vec je samozrejme riziko spojené so samotným pohybom po opustených stavbách, ktoré sú plné otvorených šácht, dier, prehnitých podláh, nestabilných stropov a pod.

Je nejaké urbex eldorádo, kde sa snažia ľudia dostať?

Matej Grečo: Na svete je mnoho miest, ktoré sú snom nejedného urbexera. Pre mňa osobne z celého toho množstva vytŕčajú napríklad raketoplány v Kazachstane alebo zábavný park v Japonsku. 

Matej Grečo

je fotograf, ktorý chce pred svojim objektívnom neustále vidieť nové a zaujímavé miesta. Či už sú to skryté uličky miest, zaujímavá architektúra, perspektíva, zabudnuté a opustené objekty alebo nočná obloha, vždy je odhodlaný ísť za tým najlepším svetlom. Fotke sa ako svojmu hobby venuje približne 15 rokov a za posledné roky túto vášeň spojil práve s fenoménom urbexu. Pri ňom zachytáva „život v rozklade“ na miestach, kde sa mnoho ľudí bojí čo i len vkročiť. V rámci svojich urbex potuliek navštívil napríklad trojicu obrovských opustených hotelových rezortov pri jadranskom mori, niekoľko nemocníc, škôl, priemyselných objektov, či bývalý komunistický pamätník v Bulharsku.

12. 11. (utorok)

Štart: 20:00 hod.

Lístky TU

Event TU