Villa Sancti Martini – tak znie najstaršie zachované označenie osady z roku 1284, ktoré lokalitu pomenovalo podľa kostola zasväteného sv. Martinovi – biskupovi z francúzskeho Tours. Približne o polstoročie neskôr (1340) jej kráľ Karol Róbert udelil mestské práva a mesto sa postupne stalo prirodzeným centrom Turčianskej kotliny pozdĺž rieky Turiec, po stranách zovretej zalesnenými masívmi Malej Fatry a Veľkej Fatry. Mesto leží v nadmorskej výške približne 400 m n.m.

História

Až do počiatku 20. storočia bol Martin svojou veľkosťou malé provinčné mestečko, ktoré sa napriek tomu výrazne a opakovane zapísalo do slovenských dejín. Od polovice 19. storočia sa stalo zázemím domácej inteligencie, ktorá z neho vybudovala stredisko kultúry, vedy, umenia, ale aj peňažníctva a politiky. Tu vznikali prvé slovenské spolky a najmä Matica slovenská (1863), ktorá sa postavila na čelo snáh o uznanie práv vyjadrených v Memorande slovenského národa z roku 1861 (autonómia, vlastný snem, vláda, univerzita ...), vyhlásenom práve v Martine. Druhýkrát sa mesto významne zapísalo do dejín na sklonku roku 1918, kedy tu vznikla Slovenská národná rada ako najvyššia predstaviteľka národných záujmov, ktorá sa Martinskou deklaráciou prihlásila k myšlienke spoločného česko-slovenského štátu. Dvadsiate storočie potom prinieslo veľký rozmach mesta vďaka najmä rozvoju priemyslu (strojárenský, zbrojný, polygrafický, automobilový, farmaceutický). V meste v súčasnosti žije na 60 000 obyvateľov.

Pamätihodnosti

Historické centrum mesta nie je veľké a vymedzuje ho približne pešia zóna v okolí kostola sv. Martina a námestia Slovenského národného povstania, pričom väčšina pamiatok sa viaže k novodobým dejinám, zo starších čias sa tu zachovalo iba veľmi málo. Dominantou námestia je bývalý Župný dom z roku 1740, v ktorom sa nachádza Turčianska galéria s umeleckými zbierkami od gotiky po súčasnosť. V najstaršej budove Slovenského národného múzea (SNM) z roku 1908 je dnes Turčianske múzeum Andreja Kmeťa s prírodnými a vlastivednými zbierkami. V 30. rokoch 20. storočia SNM dostalo novú budovu, v ktorej sú dnes sprístupnené zbierky Etnografického múzea. Kto doň zavíta, nemal by vynechať ani najväčší skanzen ľudovej architektúry (vyše stovky stavieb na 28 ha) pod názvom Múzeum slovenskej dediny na južnom okraji mesta v lokalite Jahodnícke háje. Vráťme sa však ešte do centra mesta. V historickej prvej budove Matice slovenskej dnes sídli Slovenské národné literárne múzeum so stálou expozíciou dejín slovenskej literatúry a písomníctva od najstarších čias po súčasnosť. Ku kultúrnym a historickým pamätihodnostiam mesta patrí aj Národný cintorín, na ktorom sú pochovaní mnohé významné osobnosti slovenskej kultúry. Z ďalších múzeí spomeňme napríklad Múzeum Červeného kríža na Slovensku alebo Múzeum českej kultúry na Slovensku. Obidve majú určitú súvislosť s prvým československým prezidentom T. G. Masarykom. V neďalekej obci Bystrička možno vidieť dom, ktorý si tu TGM nechal postaviť (dom je v súkromnom vlastníctve, majiteľ umožňuje nahliadnuť do interiéru iba príležitostne po dohode vopred na Miestnom úrade: www.bystricka.sk).

Príroda a okolie

Okrem kultúrnych pamätihodností do mesta priťahuje turistom – tak v letnom ako aj v zimnom období – bohatá ponuka prírodných atraktivít. Martinské hole sú vďaka svojej polohe známe tým, že často sa na nich lyžuje až do neskorej jari, kedy už iné strediská ostali bez snehu. V lete zasa ponúkajú jedinečné turistické zážitky pre peších aj cykloturistov, vrátane neopakovateľných výhľadov na Turčiansku dolinu. V okolí mesta a celej oblasti Turca je na 400 kilometrov značených cyklotrás rôznej náročnosti, vrátane horskej cykloturistiky až do nadmorskej výšky 1400 m. V rámci blízkeho okolia mesta stoja za pozornosť turistov napríklad Turčianske Teplice – kúpele a aquapark, lyžiarske strediská WinterPark Martinky, Jasenská dolina a Snowland – Valčianska dolina, zrúcaniny hradov Sklabiňa, Blatnica či Zniev, kaštiele Blatnica a Mošovce. Z hľadiska prírodných hodnôt sú príťažlivé Gaderská a Blatnická dolina vo Veľkej Fatre, rezervácie Kláštorské lúky, Mošovské aleje alebo chránený areál Jazierko v Jazernici.

Text: Jiří Výborný

Foto: martin.sk, flickr.com

späť