Keby boli Západné Tatry samostatným horstvom, Bystrá by kraľovala druhému najvyššiemu pohoriuSlovenska. História výstupov na Bystrú sa stráca v dávnych časoch. Neboli to cesty za športom alebo poznaním, ale za lovom divokej zveri a zberom plodín. Po letných turistických výstupoch v 19. storočí začali kolovať správy už i o výstupoch zimných. Známy je výstup Alfréda Gebauera na Príslop v roku 1890. Ďalšie zimné výstupy na Osobitú, Bystrú a do Tomanovského sedla uskutočnili začiatkom 20. storočia poľskí lyžiari.

Názov vrcholu Bystrá pochádza od Bystrej doliny. Údolie je zase pomenované podľa potoka, ktorý ním preteká. Názov Západné Tatry je odvodený od ich polohy vzhľadom k Vysokým Tatrám. V minulosti sa nazývali Liptovské Tatry. Najvyšší vrchol Západných Tatier a najvyššie štíty Vysokých Tatier neležia v hlavnom hrebeni. Boli vyzdvihnuté tektonickými pohybmi nad úroveň hlavného hrebeňa. Najvyšší štít hlavného hrebeňa je Baníkov (2178m). Západné Tatry sa na juhu výrazne vypínajú nad Liptovskú kotlinu. Na západe susedia s Chočskými vrchmi a na východe s Vysokými Tatrami. Hlavný západotatranský hrebeň meria 32 km. V Západných Tatrách má 29 hôr viac ako 2000 m, z toho sa 27 nachádza v hlavnom hrebeni.

Bystrá je typickým reprezentantom hôr nie len v Západných Tatrách, ale v celých Tatrách. Vnútorné geologické sily vyzdvihli Tatry tak vysoko, že sa v dobe ľadovej ocitli nad snežnou čiarou. Vznikli údolné ľadovce, ktoré vtisli údoliam charakteristický priečny profil v tvare písmena U. Všetky ľadovce sa v Západných Tatrách roztopili zhruba pred 8,5 tisícmi rokov. Jediným výraznejším prejavom zmien ľadovcového reliéfu je postupné zasypávanie údolia kamennou sutinou. Vonkajšie geomorfologické sily spôsobujú zvetrávanie skál, ktorého dôsledkom sú uvoľnené kamene. Tie padajú do nižších polôh a podľa charakteru terénu vytvárajú sutinové kužele alebo zlomiská. Pod tými sa najmä vo vyšších polohách strácajú i plesá. Príroda Západných Tatier je chránená v rámci Tatranského národného parku.

Najkratší žlto značený výstup na Bystrú začína v Hrdove. Trasa prechádza Bystrou dolinou a výstup trvá približne 4 hodiny. Ďalšia trasa vedie z Podbanského po modro značenom chodníku Kamenistou dolinou cez Pyšné sedlo, Blyšť a Bystré sedlo na Bystrú. Tretí variant vedie z Račkovej doliny. Po sútok s Jamnickou dolinou sa ide po modrej značke, ďalej po žltej k sútoku Gáborovho potoka a Račkovej. Odtiaľ po zelenej, neskôr modrej, dôjdeme do Bystrého sedla na vrchol Bystrej. Výstup trvá asi 5 hodín. Cestou sa dá nabrať pitná voda.

Z mohutného žulového vrcholu Bystrej sa ponúka úchvatný výhľad. Veľkolepo pôsobia najmä pohľady do Račkovej, Bystrej, Kamenistej doliny a do Chocholowskej doliny na poľskej strane.

Text: Denisa Arvajová

Foto: Google Earth

Preložil: Zuzana Megerssová