Viete, že? Somálske Mogadišu dnes a zajtra II.

Koloniálny systém však pretrvával až do roku 1960, kedy sa zjednotením ustanovilo jednotné Somálsko. Ďalší zlom nastal až začiatkom 90. rokov, kedy bol milíciami zvrhnutý do tej doby prežívajúci diktátorský režim prezidenta Berreho. Víťazné strany sa však nedokázali zhodnúť na základnej otázke, to jest kto prevezme moc nad slobodnou zemou. Ideálny základ občianskej vojny medzi jednotlivými frakciami, ktorej výsledkom bola smrť desiatok tisíc obyvateľov, totálna devastácia mesta, hladomor aj epidémie. OSN vyslalo v roku 1992 do krajiny svojich pozorovateľov aj humanitárne jednotky s nevyhnutnou pomocou. Spolu s nimi sa neďaleko od mesta vylodilo aj okolo 20 000 príslušníkov námornej pechoty USA, ktorej hlavným cieľom bolo zajať najradikálnejšieho vodcu Farraha Aidida. Uskutočnená misia s krycím názvom Obnovená nádej je aj témou už zmieňovaného veľkofilmu. Zajatie dvoch Aididových poradcov a následné vrtuľníkové operácie, zostrelenie a boj o holý život v uliciach ponurého mesta sú vylíčené presne tak, ako sa vtedy v roku 1993 udiali. Straty na oboch stranách: 19 príslušníkov námorníctva a zhruba tisíc Somálčanov. Do dvoch rokov od neúspešnej akcie opustili krajinu ako Američania, tak aj OSN.

Relatívne nedávno, v roku 2006, sa opäť rozhoreli vášne medzi potenciálne najsilnejšími proislamskými frakciami. Následkom boli krvavé boje s takmer 200 mŕtvymi. Vládu prevzali radikálne milície Zväzu islamských súdov, ktoré však tvrdo presadzujú striktné islamské právo šaría a v uliciach opäť zavládlo zdesenie. Do celého sporu sa navyše zapojila etiópska armáda a konflikt na seba nenechal dlho čakať. Islamisti prchali a do mesta sa tak mohol opäť navrátiť chaos, násilie a vojny jednotlivých klanov.

V posledných rokoch však Somálsko zažíva relatívny pokoj a isté náznaky spolupráce vyvíjajú aj zahraniční investori, čo je de facto jediná cesta k obnove a aspoň čiastočnej prosperite. Aj keď je nutné dodať, že by asi všetko bolo lepšie, než to, ako to tu bolo za posledných 30 rokov. Obchodu nahráva aj fakt, že tu vplyvom neexistujúcej riadenej ekonomike nefungujú dane či regulačné poplatky. Priemyselnému odvetviu vládne predovšetkým spracovanie ropy a textilná výroba, avšak medzinárodný odbyt je značne poškodzovaný pravidelnými útokmi pirátov, o ktorých často počujeme aj v spravodajstvách. Medzinárodne letisko je dlhoročnými bojmi značne poznamenané. Dnes lietajú pravidelne 2x do týždňa snáď len Turkish Airlines. Naopak tu na výbornej úrovni (na africké pomery) fungujú telefónny operátori a dokonca aj internetová sieť. To však neznamená, že by tieto služby nejako zásadne menili život obyčajných Somálčanov. Každoročné obdobie sucha a s tým spojené hladomory decimujú státisíce ľudí ročne, pričom ďalších takmer 5 miliónov je tu ohrozených . Medzinárodná pomoc po minulých skúsenostiach značne viazne, potraviny sú predmetom obchodu na čiernom trhu a opäť sa pre ne vraždí.

Mogadišo ako metropola budúcnosti! Tak sa ho snažia vykresliť propagačné letáky. Krajina, kde donedávna prakticky neexistovali cudzie ambasády či fungujúce súdy je skôr bližšie realite. Veľkou osobnosťou krajiny a možno jediná nádej Somálčanov, to je prezident Šaríf Šajch Ahmed. Alebo sa aspoň o to snaží. Nedávno ako prvý po desaťročiach zjednotil mesto, umlčal radikálnych islamistov a svetu nastavil druhú, svetlú tvár mesta aj krajiny. Stavajú sa nemocnice, opravujú sa cesty. Podporujú sa športy! Veď aj futbal bol hrou neveriacich psov a jeho sledovanie, nie to ešte hra, sa trestalo smrťou. Akákoľvek forma zábavy bola zavrhovaná. Išlo tu len o holé prežitie. Dnes je všetko inak, do mesta sa vracia život, čo je po dvadsať jedna rokoch občianskej vojny skutočne na čase.

Neviem síce, či je tento príspevok skôr varovaním alebo tipom na výlet, ale byť vami, tak radšej ešte pár rokov počkám a trávim leto skôr na Mácháči, Kanároch alebo Šumave. Dobrodruhom však neodporúčam lepšie vyžitie, než práve Mogadišo…!                                        

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia Commons: P.Heimer, Oriez, McGalliard 

Preklad: O. Maňáková