Viete, že? Nórsko - Špicbergy II.

Viete, že svalbardské súostrovie je úplne najsevernejším trvalo osídleným miestom sveta? To, čo sem tiahlo dobrodruhov po celé stáročia bol predovšetkým rybolov a polárna expedícia, neskôr, po objavení nerastného bohatstva, tu vznikali kolónie baníkov, remeselníkov a vedcov doslova zo všetkých kútov planéty. Tento záujem časom upadal, ale aj tak sa ostrovy tešia relatívne širokému záujmu z radov turistov túžiacich zažiť niečo málo z útrap severu, aj keď komfortné podmienky dnešných plavidiel či ubytovania sú v porovnaní s minulosťou naozaj len k pousmiatiu. Samozrejme, nedá sa predpokladať, že by na Svalbard, teda Špicbergy, mierilo až toľko cestovateľov ako na Kanárske ostrovy. Od konce apríla až do konca augusta je však záujem najvyšší, dôvodom je arktické leto, kedy slnko nezapadá počas celých 24 hodín…pol roka. Nastáva obdobie, kedy tu ožívajú kŕdle polárnych vtákov, ľadové medvede, mrože, líšky alebo soby aj turisti. Ani flóra nezostáva pozadu, ale vzrastlé stromy by sme tu hľadali márne. Vrcholom flóry tu sú drobné kvietky, veľkosti našich prvosienok či konvaliniek. Unikátom je aj najnižší prales sveta, tvorený značne zakrpateným brezovým hájikom…

Leto je tu zároveň jarou aj jeseňou, pričom táto polročná etapa vrcholí v júli, kedy priemerné denné teploty atakujú aj 10 °C! Najchladnejším mesiacom v roku je marec s -15 °C v dennom priemere.

Ostrovy sú zo 60% pokryté ľadovcami, ktoré striedajú nekonečné snežné či kamenité polia a hory, ostré štíty až kam oko dohliadne. Najvyšším bodom je Newtontoppen (1717 m n. m.) na severozápade najväčšieho ostrova Spitsbergen, pričom svoje meno dostal po fyzikovi Isaacovi Newtonovi.

Národné parky zaberajú tiež veľmi podstatnú časť plochy ostrovov a niektoré z nich sú dokonca chránené natoľko, že ľudská noha sa k nim nesmie priblížiť na menej ako pol kilometrovú vzdialenosť. Obmedzenia a prísne pravidlá pohybu sú iste opodstatneným krokom, pretože práve tu môže byť pôvodný prírodný systém dokonale zachovaný, izolovaný a zároveň pod dohľadom povolaných odborníkov - prírodovedcov. Bezpečnostné opatrenia sú podstatné aj v miestach, kde je na dennom poriadku kontakt s ľadovými medveďmi, ktorým sa na ostrovoch skutočne darí. V prípade takýchto smrtiacich stretnutí sú prakticky všetci návštevníci, a predovšetkým účastníci expedícií, preškolení v zaobchádzaní s puškou. Aktívny lov a zámerné rušenie zvere je však striktne zakázané. Okrem medveďov tu bežne stretneme aj polárne líšky či špicberského soba, z menších cicavcov sú to potom hlavne hraboše.

V súčasnosti dosahuje stála populácia ostrovanov zhruba 2800 osôb, dvojtretinové zastúpenie tu majú Nóri, zvyšok Rusi a ďalšie národnosti. Ekonomickým potenciálom číslo jeden je rybolov, ťažba uhlia však nezaostáva, pričom výhradným vývozcom je Nórska štátna uhoľná spoločnosť.  

Najväčším sídlom Svalbardu je Longyearbyen, s populáciou takmer 2000 obyvateľov je zároveň najsevernejšie položeným hlavným mestom sveta. Neďaleko neho sa nachádza najsevernejšie položená dedina sveta. Tým sa však výpočet NAJ nekončí: V Longyearbyene je tiež najsevernejšia banka, nemocnica, materská škola, knižnica, nočný klub, krčma, škola, supermarket a cestovná kancelária. História mesta siaha až do roku 1906, kedy ho založil Američan John M. Longyear, ktorý sem prišiel ako inak než za uhlím.

Neďaleko mesta sa nachádza známe úložisko semien, známe ako Špicbergské globálne úložisko semien. Toto zariadenie bolo založené pre zachovanie širokej rozmanitosti semien rastlín z miest po celom svete. Zariadenie má byť okrem iného bezpečné útočisko semien v prípade veľkých regionálnych či globálnych kríz. Obrie ľadové haly bývalej bane ukrývajú stovky čiernych prepraviek, zmrazených na -10 až -20 stupňov, ktoré takto zakonzervované údajne vydržia stovky rokov. Celková kapacita dosahuje okolo 2,5 miliardy semienok… dnes je tu uložených zhruba 750 000 semien od 4200 druhov rastlín.

Mesto Longyearbyen je až na nejaký ten integrovaný dopravný systém plnohodnotným centrom všetkého spoločenského života ostrovanov aj turistov. Športovisko, kultúrne zariadenie, tri hotely, rôzne obchody, múzea, kino aj nočné kluby, to všetko tu je k dispozícii. Predstavte si, že idete 26. októbra večer do baru a vrátite sa až ráno, teda 15. februára…to už by mohol byť slušný žúr, čo myslíte. Po zvyšok roku, počas polárneho dňa, potom môžete vyspávať opicu. Veľmi reálnou možnosťou, ako ostrovy navštíviť, je prihlásiť sa na študijný pobyt na miestnej univerzite. Univerzita Svalbard je od svojho založenia v roku 1993 naklonená študentom z celého sveta. Z českých vysokých škôl s ňou spolupracuje Juhočeská univerzita a to hlavne v prírodovedeckých a geografických študijných programoch.

V meste funguje aj malé medzinárodné letisko, ktoré však nie je medzinárodné v tom pravom slova zmysle, pretože hlavné spoje lietajú práve len do nórskych miest Tromsø a Osla. Kotvia tu aj ruské trajekty či ľadoborce pre výpravy do Arktídy - o tom si ale viacej povieme v budúcej časti. Hlavnými aktivitami pre turistov je návšteva okolitých hôr, ľadovcov a útesov s vtáčími rezerváciami, rybolov je možný po získaní povolenia. Žiadanou atrakciou je jazda so psím záprahom alebo na morskom kajaku po vodách Adventfjordu. Okolie mesta je tiež rajom pre geológov, na svoje si tu prídu aj zberatelia fosílií, pokiaľ sa pripoja k povolenej expedícii.

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia Commons: MateuszW, Bjoertvedt, M.Boris, Hylgeriak

Preklad: O. Maňáková