Viete, že? Nórsko a jeho NAJ miesta

V prvých dvoch častiach o putovaní po nórskych zaujímavostiach sme si priblížili lofotské súostrovie a hanzové mesto Bergen, ležiace na západnom pobreží. Dnešná časť bude naopak venovaná súhrnným informáciám z hľadiska geografických NAJ z celej tejto krajiny trollov (trollovia sú démonické bytosti v severskej mytológii), ktorá je viac než hocijaká iná posiata stovkami ba dokonca tisíckami menšími, ale predovšetkým tými väčšími a mohutnejšími vodopádmi. Najväčším z nich je Vettisfossen s výškou celých 273 metrov, ktorý je zároveň najvyšším vodopádom severnej Európy. Niektoré pramene uvádzajú až 300 metrový voľný pád. Tento mohutný vodopád sa nachádza v údolí Utladálen v záveru fjordu Ardalsfjorden, ktorý je jedným z ramien úplne najväčšieho nórskeho fjordu Sognefjorden. Tým sme sa dostali k druhému naj, ktorým je práve naj fjord, o ktorom som na našom portáli už uverejnil samostatný obsiahly článok a fotogalériu (odkaz tu ). Sognefjord je naozaj unikátnym dielom prírody. More sa tu zarezáva viac ako 220 kilometrov do nórskeho vnútrozemia. Temné vody živené stovkami prítokov a vodopádov, ktoré postupne menia svoje zloženie z morských na sladké. Preto sa tu, rovnako ako na pobreží, darí rybolovu a predovšetkým tiež turizmu, nakoľko väčšina výletných parníkov zachádza hlboko do vnútrozemia, kde sa nad fjordom až do výšky 1000 metrov týčia strmé skalné steny. Málokto si dokáže predstaviť, že výška okolitých masívov je zhruba rovnaká ako hĺbka pod hladinou, teda že fjordy sú zároveň jedny zo svetovo najhlbších údolí vôbec, aj keď z polovice zatopené vodou. Presnejší a farbistejší popis však nájdete predovšetkým v mojom staršom príspevku.

Najvyšším bodom Nórska je hora Galdhøpiggen s výškou 2469 m n.m. , ktorá je súčasťou horskej oblasti Jotunheimen, čo v prekladr znamená Domov obrov! Pohorie nachádzajúce sa v južnom Nórsku je domovom prakticky všetkých 29 najvyšších hôr krajiny. Národný park Jotunheimen, kraj strmých horských masívov a jazier, je právom jedným z najobľúbenejších trekkingových a horolezeckých regiónov celej Škandinávie. Vrchol Galdhøpiggenu je relatívne dobre dostupný. Celý výstup z východiskovej stanice trvá cca 4 hodiny. Počas neho treba zdolať aj nepríjemný ľadovcový svah s mnohými trhlinami, ktorý sa dá prejsť iba so skúseným miestnym sprievodcom. Z vrcholu sa potom dá za dobrej viditeľnosti sledovať oblasť s rozlohou takmer 35 000 km².

Poslednou zastávkou bude čo do rozlohy najväčšie jazero a tým je Mjøsa. Opäť sa nachádza v južnej časti krajiny, pričom jeho plocha dosahuje 365 km² (pre porovnanie Lipno má 48,7 km²). Najväčšiu nameraná hĺbka tu dosahuje 468 metrov. Pri severnom okraji sa nachádza známe olympijské mesto Lillehammer. Jazero je klasicky prietokové a jeho využitie je predovšetkým rekreačné. Pri jeho brehoch sa okrem už zmieneného Lillehammeru nachádzajú aj nemenej zaujímavé mestá Hamar a Gjøvik. Hamar sa preslávil vďaka svojej známej rýchlokorčuliarskej dráhe „Vikingská loď“ a Gjøvik zas športovou halou vytesanou priamo v skale – najväčší štadión svojho druhu na svete. Všetky tri mestá sa spojili v olympijskom roku 1994. Vtedy sa stalo Nórsko hneď po Rusku druhou najúspešnejšou krajinou, čo do počtu medailí. Česká republika vtedy bohužiaľ nezískala ani jedno umiestnenie. Naopak v roku 1999 tu českí hokejisti vyhrali majstrovstvá sveta – prvé zo zlatej trojice úspechov.

Výpočet NAJ miest je pre dnešok vyčerpaný a nezostáva, než sa tešiť na ďalšie pokračovanie nórskeho putovania.

Dovidenia za týždeň!  

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia Commons: J.K.Fjellestad, Sondrekv, Per Olav B., Tauno R.

Preklad: O. Maňáková