Viete, že? Neznáma Amerika II.

Šíre pláne stredozápadu USA, ktoré sme navštívili v úvodnom diele nášho nového cestopisného putovania, ponúkajú aj dobrodružnejšie miesta, než len nekonečnú trávnatú rovinu tiahnucu sa od Kanady po hranice s Mexikom. Jedným takým je indiánmi uctievané pohorie nesúce tajomný názov Black Hills. Kmeň Siouxov bol ešte na sklonku 18. storočia hlavným obyvateľom Veľkých plání a inak to nebolo ani čo sa týka tohto bojového kmeňa v prípade Black Hills, horského ostrovčeka, ktorý doslova vyčnieva nad trávnatými rovinami na hraniciach štátov: Južná Dakota, Montana, Nebraska a Wyoming. Po tom, čo tu v roku 1870 vojenská expedícia kavaleristu G. A. Custera objavila zlato, bola postupná likvidácia a asimilácia indiánskych kmeňov prvou métou v smelých plánoch Washingtonu. Siouxovia nemohli čeliť desiatkam tisícom novým prisťahovalcom a zlatokopom, ktorí prišli do Black Hills hľadať svoje šťastie. Z tej doby, konkrétne z roku 1876, pochádza tiež známy príbeh krvavej bitky pri Little Big Horne, kde sa v boji utkala 7. kavaléria generála Custera s oglalskými bojovníkmi náčelníka Splašeného koňa. Aj napriek drvivej porážke custerových modrokabátnikov bol osud indiánskeho národa viac-menej spečatený. Bitka pri Wounded Knee v roku 1890 formálne znamenala koniec siouxského kmeňa, keď armáda zmasakrovala okolo troch stoviek mužov, žien aj detí. V rámci akýchsi „vojnových“, resp. územných, reparácií bola tunajším indiánskym obyvateľom v roku 1980 priznaná náhrada za ujmu aj odobrané územie vo výške 105 miliónov dolárov.

Samotné Black Hills, ktorého najvyšším bodom je Harney Peak (2208 m n. m.), sa delí na dve pomyselné časti - The Southern Hills a The Northern Hills, teda južná a severná časť. A práve druhá menovaná ukrýva jeden zo symbolov Ameriky - pomník na hore Mount Rushmore. Obrie tváre amerických prezidentov Washingtona, Jeffersona, Roosevelta a Lincolna, navrhol v roku 1927 známy sochár Gutzon Borglum. Práce na 18 metrových tvárach trvali 400 robotníkom takmer 15 rokov. Sám autor stavby sa však slávnostného odhalenia nedožil. Jeho projekt prevzal vlastný syn, a tak mohol v roku 1941 uzrieť svetlo sveta jeden z najčastejšie zobrazovaných symbolov USA, ktorý každoročne navštívia dva milióny turistov z celého sveta. Málokto však vie, že pôvodný návrh aj realizácia počítala s tým, že prezidenti budú zobrazení už od pásu. Finančná náročnosť, ustupujúca kríza a aj účasť v druhej svetovej vojne si však vyžiadali stavebné zmeny, a preto sa dnes môže zdať úplný monument akosi nedorobený. Celá táto stavba, symbol americkej demokracie, je od svojho počiatku tŕňom v oku domorodých obyvateľov, ale prívaly turistov do indiánskych kasín a obchodíkov so suvenírmi tento fakt kompenzujú...

Black Hills však ponúkajú aj radu ďalších prírodných atrakcií, ako sú jaskyne (Wind Cave a Jewel Cave) či výstup na vrchol najvyššej hory, teda na Harney Peake, ktorý je zároveň najvyšším vrcholom USA na východ od Skalitých hôr. Ďalej tu nájdeme národné parky, ako napríklad Custerov národný park, Bear Butte park (indiánske posvätné územie) a predovšetkým potom Crazy Horse Memorial, pripomínajúci slávneho náčelníka Splašeného koňa - najväčšiu sochu sveta, ktorá však stále vzniká. Finálne rozmery by mali dosahovať tieto hodnoty: 195 metrov na šírku, 172 metrov na výšku. Hlava náčelníka už existuje a je 27 metrov vysoká.

Dnešné Black Hills sú pokojným kúskom tejto šírej zeme a posledným z miest, kde sa udržujú tradície pôvodných obyvateľov, z miest, kde sa tak trochu zastavil čas.   

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia Commons: Beth Steinhauer, Gerhard66, Desertson67

Preklad: O. Maňáková