Viete, že? Najzamorenejšie mestá sveta

Blacksmith Institute skladá každoročne rebríček tých najzamorenejších miest našej planéty, ktoré z hľadiska nebezpečnosti ohrozujú nadmerné množstvo obyvateľov danej lokality. V poslednej dekáde sú postupne striedané ruské metalurgické mestá a ich nelichotivé primáty preberá Čína spolu s Indiou, kde si priemyselný boom takto vyberá svoju daň. Ekologické limity sú tu úplne podriadené národnému hospodárstvu. Zvyšok sveta nenápadne mlčí, pretože je lepšie ťažiť a spracovávať jedovaté kovy niekde na Sibíri, než vo zvyšku civilizovaného resp. obývaného sveta, ktorý z týchto produktov žije. Avšak aj tu žijú ľudia a nie je ich málo.  Čo sa dá robiť, že dĺžka ich života často nedosiahne ani 50 rokov… Teraz si priblížime tie najhoršie oblasti, ktoré zhrnieme v krátkom popise. Naše putovanie začne v Číne: 
Táto priemyselná oblasť severovýchodnej Číny patrí dlhodobo k najzamorenejším miestam sveta. Expanzia ázijského trhu nepozná medze a provincia Shanxi je toho dôkazom. Región bohatý na nerastné suroviny, ktorému dominuje ťažba a spravovanie uhlia. Dýchateľný vzduch je v 4 miliónovom regióne len dva týždne v roku, kedy je prevádzka fabrík a elektrární štátom regulovaná.  Vzduch je tak prakticky po celý rok nedýchateľný, zapáchajúci a plný škodlivín, medzi ktoré patrí uhoľný popolček, olovo a všemožné druhy dráždivých chemikálií.  Domy, ulice a autá sú tu sčernené uhoľným spadom. Prach sa dostane všade a predovšetkým do pľúc viac ako 3 miliónov obyvateľov mesta Lin-Fen, ich dĺžka života len málokedy presiahne hranicu piatich desaťročí…
Podobne na tom je aj čínsky Tianying, ktorý je síce populáciou menší, ale svoju vedúcu pozíciu v čínskej produkcii olova patrí k najväčším zabijakom vôbec. Na vine sú zastarané technológie spolu s absenciou akýchkoľvek limitov na spracovanie toxických kovov, ktoré tak končia vo vode a pôde aj ovzduší. Miestna pšenica obsahuje 24x viac olova, než je čínsky štandard. Tianying sa spolu s Lin-Fen delí o dlhodobo najhoršie miesta k životu a to aj napriek údajné sprísnenie dohľadu na životné prostredie zo strany čínskej vlády, ktorá mnohé z ilegálnych a prestarnutých prevádzok už uzavrela…
V posledných rokoch sa stále častejšie zmieňuje aj India a jej oblasť Sukinda, ktorá je ohrozená ťažbou šesťmocného chrómu a iných kovov, ktorých je tu viac ako 90% z celej indickej zásoby.
Šesťmocný chróm je jedným z najhrozivejších teratogénov - látok ohrozujúcich ľudský organizmus na génovej úrovni, spôsobujúcich predovšetkým rozsiahle nádorové bujnenie. Ten sa k viac ako 2,5 miliónom obyvateľom regiónu dostáva predovšetkým z podzemných prameňov, ktoré sú tu prakticky jediným zdrojom vody – kontaminovaným. O podobnom probléme pojednáva aj film o neodbytnej aktivistke Erin Brockovich s Juliou Roberts v hlavnej role. 
India by na tom ekologicky bola asi rovnako, keby jej priemyselná expanzia bola rovnako rýchla ako tá čínska, takže sa dá tvrdiť, že na svoj ekologicky katastrofický boom India ešte čaká. Ďalším z miest je Vapi, ležiace na konci 400 km priemyselnej oblasti. Miestna voda je 96x viac zamorená ortuťou, než je povolený limit Svetovej zdravotníckej organizácie – WHO, nehovoriac o ďalších splodinách v ovzduší a pôde. 
 
Sovietsky zväz aj dnešné Rusko bolo vždy na vrchole pomyselného rebríčka, ale je pravdou, že z hľadiska počtu obyvateľov sa dostáva až za svojho čínskeho suseda aj za niektoré z priemyselných oblastí Južnej Ameriky. Na Rusku je fascinujúci, lepšie povedané skľučujúci, celkový obraz miestneho života a predovšetkým zdevastovanej krajiny ďalekého severu, ktorých však má veľká krajina dostatok, a tak nie je potrebné tento problém príliš riešiť. Jedným z hlavných sibírskych centier ťažobného priemyslu je Norilsk. Depresívne hlavné mesto Krasnojarskej oblasti, ktoré bolo založené až roku 1935, ako neslávne známy pracovný tábor – gulag. Tunajšia trvale zamrznutá pôda (permafrost) je však nadmieru bohatá na kovy niklu, medi, kobaltu, platiny a predovšetkým paládia. Túto mozaiku doplňuje aj uhlie, a tak netreba popisovať, ako to tu vyzerá. Trvalá inverzia, smog, čierne kalisko a nekonečné pláne mŕtvych stromov v sibírskej pustine. Dymiace komíny, ošumelé paneláky, ukrutná zima a jedy všade okolo. Norilsk je svetovou jednotkou v spracovávaní niklových rúd. Ročne sa tu do ovzdušia dostane okolo 4 miliónov ton látok typu kadmium, meď, olovo, nikel, arzén, selén a zinok… Podľa odhadov produkuje táto neveľká oblasť viac ako 1% svetových emisií oxidu siričitého. V roku 2001 získalo mesto štatút uzavretého územia pre cudzincov. Tunajšia mešita malej komunity Tatárov je najsevernejšou stavbou tohto typu na svete. Miestni obyvatelia dokonca ťažia nikel a ďalšie drahé kovy zo vzduchu, resp. dažďa. Keď prší, nachytajú dažďovú vodu, ktorú následne prevaria a získané vrstvy kovov potom predávajú späť do fabrík. Rovnako tak sa dá obchodovať s prachom, ktorý tu pokrýva snáď všetko, a spolu s kyslými dažďami zabíja nielen prírodu. Priemerný vek mužov je tu hrozivých 41 rokov.  
 
Ďalším z ruských miest v top 10 je Dzerzhinsk, ležiaci 400 km od Moskvy, v priemyselnej oblasti Nižnij Novgorod. V dobách ZSSR bola táto uzavretá oblasť hlavným centrom výroby chemických zbraní, ktorým dominoval yperit, vyrábaný v závode Kaprolactam – oficiálne fabrika na výrobu organického skla, ktorého vedľajším produktom bol arzén, kyanovodík a fosgén – bezfarebný jedovaný plyn. Odhaduje sa, že okolo 300 tisíc ton prudko jedovatých a nekvalitne uskladnených odpadových látok postupne preniká do podzemných vôd. Limit dioxínov a fenolov je tu údajne 17 000 000 krát prekročený!!! Úmrtnosť tu v posledných desiatich rokoch činí oproti pôrodnosti v priemere 250%... Znečistenie je tu však neviditeľné, nie sú tu tak zrejmé dymiace komíny, ako nenápadný zabijak kdesi v podzemí, vo vode.
 
A to bol len malý výpočet hrôzostrašných oblastí nášho súčasného sveta, pretože ďalších nespočetne veľa takýchto regiónov nájdeme aj v Afrike, Južnej Amerike aj na Blízkom východe. Oproti tomu je Černobyľ relatívne príjemným miestom na strávenie letnej dovolenky…  

text: Jan Chaloupka

Foto:

Wikipedia Commons: Bobak , David 0379

Panoramio.com: Vladimir Maltsev , F20.00

Preklad: Zuzana Megerssová