Viete, že? Najvyšší vodopád sveta

V našom putovaní po svetových NAJ sa dnes pozrieme až do juhoamerickej Venezuely, čo bude, myslím, zároveň prvé zastavenie na tomto kontinente v rámci nášho nekonečného seriálu. A reč bude o najväčšom vodopáde sveta, monumentálnom Salto del Ángel.

Príbeh o objavení tohto vodopádu je spätý s postavou pilota, dobrodruha a v tomto prípade aj objaviteľa, Američana Jimmyho Crawforda Angela, ktorý sa do neprebádaných končín venezuelskej džungle 16. novembra 1933 vydal s túžbou vyhľadať predovšetkým nálezisko drahých kovov a len ťažko mohol očakávať, že ho v džungli čaká niečo omnoho pôsobivejšie ...         

Pri oblete jednej zo stolových hôr zbadal zo svojho dvojplošníka množstvo potokov, ktoré cez okraj rozoklanej náhornej plošiny padali do nekonečnej hlbiny dažďového pralesa. Pri jednom z obletov stuhol úžasom. Z hornej hrany ostrého skalného zrázu sa s mohutným burácaním rútila masa vody, ktorá prehlušila aj rev motora prieskumného letúna. V tej chvíli ešte Angel nevedel, že objavil dosiaľ najvyšší vodopád sveta.

Po návrate do Caracasu podal všetkým túto ohromujúcu správu a za niekoľko rokov sa do neprebádanej oblasti Diablovej hory vrátil na väčšiu výpravu, ktorá však mohla skončiť katastrofou, keďže jeho letún sa počas pristávacieho manévru doslova zaboril do rozmáčanej pôdy, ktorá sa ako jediná v hustom pralese náhornej plošiny zdala ako spevnená plocha, vhodná k pristátiu. Pilot, jeho manželka a dvaja priatelia prežili, ale čakala ich strastiplná cesta do jednej z domorodých dedín, odkiaľ sa dostali späť do civilizácie. Letún zostal zakliesnený v močaristom teréne až do roku 1970, kedy ho za pomoci armádneho vrtuľníka vyslobodili. Stroj Flamingo G-2-W bol potom ako symbol objavenia vodopádu deponovaný pred halou letiska Ciudad Bolívar v rovnomennom venezuelskom meste, ktoré je tiež najlepším východiskovým miestom pre súčasné výpravy k najvyššiemu svetovému vodopádu. Priamo k nemu potom cestovateľa dopraví vyhliadkové lietadlo, ktoré sa takmer dotýka hrany skalného masívu. Presná replika Angelovho lietadla bola dodatočne vystavená aj na mieste pamätného stroskotania.

Rokom 1933 však nijako slávna história vodopádu nezačala. Nález musela potvrdiť až expedícia vedená Ruthom Robertsonom, ktorá sa na motorových kanoe vydala kaňonom rieky Churún až v roku 1949. Objavila niečo, čo domorodí obyvatelia poznali už odnepamäti pod menom Kerepakupai merú.

Salto Angel leží na území národného parku Canaima pri rieke Rio Churun, ktorá je prítokom rieky Caroni v povodí Orinoca. Oblasť sa nachádza neďaleko venezuelskej hranice s Brazíliou a Guyanou.   

Podľa všetkých meraní vodopád dosahuje výšku úctyhodných 979 m, čo je 18x viac než majú vodopády Niagarské. Nerušeným pádom tu voda klesá celých 807 metrov! Sila prúdu však nie je stála, počas daždivých období sa celá oblasť ponorí do mokradín, naopak v parných letných dňoch sa väčšina slabého prúdu vody vyparí skôr, než dopadne do údolia. V tej dobe je tiež prístupný ohromný skalný amfiteáter pri päte vodopádu, ktorý tu počas miliónov rokov modelujúca padajúca rieka vyhĺbila. Masy vody vrhajúce sa z kolmej skalnej steny sú počuť až do vzdialenosti 50 kilometrov. Najbližšia cesta je od vodopádu vzdialená na 200 km, ale ani tento fakt by Vás nemal pripraviť o vskutku nezabudnuteľný zážitok, ktorý vám sprostredkujú miestne cestovné kancelárie.

text: Jan Chaloupka

foto: Wikimedia Commons,  Poco , Guillermo Ramos Flamerich , Jlazovskis

preklad: Zuzana Megerssová