Viete, že? Najväčšie zlaté bane sveta
Zlatá horúčka nie je nadarmo označovaná za doslova hysterický až psychopatický stav omámenia týmto žiarivým kovom, ktorému na Americkom západe podľahli státisíce dobrodruhov, hľadajúcich bohatstvo na mrazivej Aljaške. Z histórie poznáme tiež mnoho príkladov, kedy bolo zlato hlavným motívom ďalekých výprav do neprebádaných končín Južnej Ameriky, odkiaľ si španielski či portugalskí konkvistadori privážali doslova krvavé zlaté poklady vyspelých civilizácií Inkov, Mayov a Aztékov. Vtedy bolo ľahšie plieniť a kradnúť, ale to by sa v dnešnom modernom svete iste s prílišným pochopením nestretlo, a tak musel človek prísť na legálnejšie a predovšetkým efektívnejšie získavanie tejto drahocennej suroviny. A tým sa už dostávame k téme dnešného zastavenia, ktorým budú zlaté bane sveta, konkrétne tie najväčšie a najhlbšie…
Viete, že napr. najväčším producentom zlata na svete je Juhoafrická republika? Nech je juh čierneho kontinentu známy predovšetkým ako bohatý zdroj diamantov, je aj zlato jedným z hlavných lákadiel ťažobných spoločností. V juhoafrickom Carltonville, banskom meste ležiacom sedemdesiat kilometrov od Johannesburgu, sa banskí inžinieri a baníci vydali preskúmať hlbiny Zeme. Pri následnom náleze a dobývaní zlata tu vznikla spletitá sieť šácht a chodieb, dosahujúce celkovej hĺbky tritisíc šesťsto metrov, čím položili základ NAJhlbšej bani sveta! Unikátne miesto dostalo meno Tau Tona - Veľký lev. Tak hlboko sa človek ešte nikdy nepozrel a skutočne 3600m je dodnes platným rekordom, pričom sa uvažuje o ďalšom rozšírení bane až za hranicu 4km. Samotná baňa začala vznikať v roku 1959, ale ťažobné práce v nej prebiehali až od roku 1962. Ťažba šla naplno aj v dobách, kedy cena zlata na celosvetovom trhu povážlivo klesala a to len preto, že efektivita ťažby tu bola nanajvýš príkladná. To je dané predovšetkým bohatosťou tunajšieho podložia, v ktorom za pol storočia vzniklo viac ako 800 km tunelov, kde na zmeny pracuje naraz takmer 5600 baníkov, pričom ročná úmrtnosť je v priemere 5-10 baníkov, aspoň podľa oficiálnych zdrojov, čo je v porovnaní napr. s čínskym banským priemyslom relatívne zanedbateľné číslo. Priemerná teplota v neklimatizovanej časti bane sa pohybuje okolo 55°C. Dômyselný systém odvetrávacích šácht ju znižuje na príjemných 30°C, zato steny v najnižších podlažiach dosahujú teplotu takmer 60°C. Už samotná cesta klietkou ku dnu bane musí byť dramatickým zážitkom, keďže môže trvať až hodinu. V najrýchlejších pasážach klesá výťah rýchlosťou 16m/s, čo je zhruba 58 km/h. Veľký lev sa svojou expanziou a prehĺbením dostal k životnosti až do roku 2015, ale predpokladá sa, že celková výnosnosť bane bude trvať ďalej aj po tomto dátume.
Najhlbšiu baňu sveta sme navštívili, tak sa teraz prenesieme o pár tisíc kilometrov východnejšie, konkrétne k brehom Austrálie, ktorá je po Juhoafrickej republike a USA tretím najvýznamnejším producentom zlata. To sa tu ťaží predovšetkým v najväčšej povrchovej zlatej bani sveta.
Obriu zlatú baňu, ktorej skrátený názov znie Super Pit, nájdeme poblíž mesta Kalgoorlie-Boulder v spolkovom štáte Západná Austrália, asi 550 km východne od hlavného mesta Perthu. Kráter s priemernou dĺžkou 4km, šírkou 2km a hĺbkou takmer 400m je jednou z najväčších jaziev na tvári našej planéty. Pôvodne bola baňa pretkaná klasickými šachtami, čo viedlo k celkovej destabilizácii podložia a bolo nutné prejsť k postupnej odkrývke horniny. Po odstrele nadložia sa v roku 1989 stala baňa povrchovou, kde mohla efektívnejšie fungovať ťažká technika mohutných nakladačov a buldozérov, ktoré sa postupom času stále viac zarezávali do skalného masívu, čím vzniká unikátna scenéria, ktorá v posledných rokoch láka stále viac turistov. Za zníženej prevádzky sú raz do mesiaca pripravené aj pútavé exkurzie po samotnom dne bane. Super Pit je viac než výstižný názov, rovnako tak ako zlatá baňa, keďže celkový objem čistého zisku zlata je tu ročne okolo 30 ton z celkového objemu 15 miliónov ton hlušiny. Zaujímavosťou tejto bane je, že sa tu zlato nachádza ako súčasť telluridu (teda zlúčeniny zlata s prvkom tellurom), ktorý sa nachádza medzi vrstvami minerálu pyritu, od ktorého musí byť následne mechanicky a tepelne oddelený. Celkovo tak za svoju históriu baňa vydala vyše 1600 ton zlata. Prvý nález tu prebehol už v roku 1893. Dnes tu každý deň pracuje okolo 550 zamestnancov a netreba dodávať, že aj ich nadmieru tvrdá práca je v porovnaní s životom 4 km pod povrchom zeme značne príjemnejšia, aj keď…
Aj v našich krajinách má ťažba a spracovanie zlata svoju významnú rolu. Medzi hlavné oblasti patrilo Jílové pri Prahe, Zlaté hory v Jeseníkoch, Kašperské hory na Šumave či Kremnica na Slovensku, ale o tom zase inokedy…
text: Jan Chaloupka
foto: Wikipedia Commons
preklad: Zuzana Megerssová
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Viete, že? Najzamorenejšie mestá sveta
Viete, že? Najvyšší vodopád sveta
Viete, že? Najväčšie futbalové štadióny sveta
Viete, že? Najstrašidelnejší hrad sveta
Viete, že? Najväčší cirkus sveta
Viete, že? Najstarší štát a mesto sveta
Viete, že? Najväčšia loď sveta
Viete, že? Najmenšie mesto sveta
Viete, že? Najrýchlejší vlak sveta
Viete, že? Najväčšie banícke múzeum v ČR
Naj – železničné tunely
Kapské mesto
Viete, že? Mesto na streche sveta
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.