Kaňon rieky Blyde

Toto miesto nesie mystický názov - Dračie hory, ktorých tvár zdrsnili stovky potokov, riečok a riek, ktoré rozčlenili svojimi hlbokými údoliami náhornú plošinu na takmer nepriechodný horský terén. Jednou z týchto riek bola aj nenápadná Blyde, ktorá svojou vytrvalou činnosťou vytvorila v horskom masíve veľmi nápadný, ba impozantní kaňon, ktorý ustupuje od okraja pohoria do vnútra skál v dĺžke 24 km. Rieka stratená hlboko vo svojom úzkom údolí míňa opustené základne prospektorov, mechom porastené strmé a rozoklané skalné steny, z ktorých je počuť piesne exotických vtákov, ukrývajú tisíce malých prameňov.  Z dávno rozpadnutých zlatokopeckých táborov sa ozýva už len rev paviánov. 

Tento výnimočný kaňon vyúsťuje spolu s riekou Blyde na okraji pohoria do vysokej zlomovej steny, zvanej tiež Veľký stupeň (Great Escarpment), ktorá ponúka jeden z najkrajších rozhľadov Afrického kontinentu. Ostrý zlom je zároveň bránou medzi dvoma úplne odlišnými svetmi: náhornou plošinou Highveld a prímorskou nížinou Lowveld, ktorá sa pozvoľna zvažuje k vodám teplého Indického oceánu. Ešte skôr než Blyde opustí horské zovretie a prerazí si cestu 1000 metrov vysokou stenou, preteká okolo množstva dominantných vrcholov. Najnápadnejšia z nich je trojica okrúhlych masívnych skalných veží, zvaných Tri rondavely (Three Rondawels). Svoj názov dostali pre podobnosť s tradičnými príbytkami Afričanov, ktorými sú takmer na celom kontinente hlinené stavby kryté rákosím alebo papyrom.

Z náhornej plošiny nad vysokou zlomovou stenou Dračích hôr sa ponúkajú úžasné výhľady na krajinu Lowveldu, ktorá sa rozkladá kdesi dole. Na tunajších trávnatých savanách sa tiež nachádza jedna z najznámejších afrických rezervácií – Krugerov národný park, ktorý sa svojou rozlohou 20 700 km štvorcových radí k najväčším prírodným rezerváciám sveta. Svoje útočisko tu našlo mnoho chránených druhov zvierat. Medzi vzácnych obyvateľov patria nosorožce, ale tiež hrochy, slony, niekoľko druhov antilop a skoro všetci zástupcovia veľkých mačkovitých šeliem – leopardy, levy a gepardy. Z troch druhov opíc sú najpočetnejšie paviány, ktorých tlupy nájdeme skoro vždy v tieni osamelých stromov a skalísk.

Z tejto pokojnej krajiny pobrežných saván mohli ľudia a zvieratá prenikať do Dračích hôr len tam, kde cesty v skalách vytvorila sama rieka. Archeologické výskumy preukázali, že prvými návštevníkmi kaňonu Blyde boli už pred 100 000 rokmi lovci doby kamennej. O mnoho tisíc rokov neskôr ich nasledovali Sanovia, známejší skôr pod pomenovaním Krováci, ktorí po sebe zanechali pozoruhodné kresby na skalných stenách a v jaskyniach. Ďalším, možno  morbídnejším odkazom histórie tohto miesta sú kosti svazijských bojovníkov, zabitých počas kmeňových vojen príslušníkmi kmeňa Pedi roku 1864. Horskými údoliami tiež často postupovali skupiny búrskych kolonistov. Dramatická cesta jednej z nich sa spája s menami dvoch riek. Muži vtedy zanechali vyčerpané ženy a deti pri jednej horskej rieke a sami sa vydali k oceánu. Konkrétne do miesta, ktoré je dnes známe ako prístav Maputo. Muži sa však nevrátili a tak ženy usúdili, že ich ochrancovia zahynuli. Nazvali teda rieku, pri ktorej stál ich tábor, Treur, teda „smútok“. Krátko nato sa ženy s mužmi skutočne stretli, avšak na inej rieke, ktorú pomenovali príznačne – Blyde, teda radosť. Od konca 19. storočia aj tu zavládla zlatá horúčka, ktorá sem priviedla celé kolónie zlatokopov, hľadajúcich v tejto krásnej a opustenej krajine svoje šťastie. Medzi takých šťastlivcov patril aj farmár Tom Bourke, vlastník pozemku pri sútoku riek Blyde a Treur. V tomto mieste sa vytvárajú silné vírivé prúdy, ktoré vymleli v skalnom dne oblé prehĺbeniny, zvané obrie hrnce, podobné tým šumavským na rieke Vydre. Vyhĺbili ich okruhliaky, ktoré uviazli v prvotnej priehlbine a vodný prúd nimi po tisíce rokov otáčal, až postupne do riečneho dna vymleli priehlbiny obrích rozmerov, niektoré plytké panvy dosahujú dĺžku až 6 m. Tom bol veľmi duchaprítomný, podobnosť vyhĺbených hrncov s náčiním zlatokopov, konkrétne s ryžovacími miskami, ho doviedla k rozhodujúcej myšlienke. Rovnako ako na dne misiek, tak aj v obrích hrncoch zostávajú na dne len tie najťažšie kamene, tie ľahké sú prúdom vody odplavené. S touto myšlienkou sa vydal preskúmať obsah priehlbín a skutočne tam našiel zlaté nugety. Od tej doby sa kamenným útvarom na sútoku riek hovorí Bourkeho šťastie - Bourke's Luck Potholes.

Romantické zátočiny a prítoky ponúkajú aj možnosť kúpania, čo nie je na Africkom kontinente, ani v Juhoafrickej republike práve obvyklé, keďže obyvateľom väčšiny pomalých a predovšetkým stojatých vôd je bilharzia, drobunký parazitický červík, ktorý sa vie prehrýzť tkanivami a uhniezdiť sa v cievach a niektorých vnútorných orgánoch. Napadnutie týmto parazitom je v súčasnosti liečiteľné, ale neverím, že by rande s touto potvorkou chcel niekto vyskúšať na vlastnej koži.

Tok rieky je na konci kaňonu regulovaný priehradou, ktorá zaisťuje rovnomernú distribúciu vody do priľahlých oblastí a Krugerovho parku.

spracoval Jan Chaloupka

foto archív a kruger2canyons.com