Chichen Itzá

História

Bola už noc a na prales dopadali lúče mesačného svetla. Teda sa mladý Američan so záujmom o archeológiu Edward Herbert Thompson po prvýkrát vyšplhal na pyramídu v Chichen Itzá merajúcu 30 m. Objekt sa nachádzal smerom na sever od mexického polostrova Yucatán a na konci 19. storočia už boli na mieste bývalého mesta len trosky porastené zeleňou. Nad vrcholkami stromov sa rysovali tiene obrovských chrámov, palácov, stĺpových galérií a nádherne zdobených stien. Druhý deň Thompson všetky stavby dôkladne preskúmal a zvyšok svojho života zasvätil bádaniu po ich pôvode.

Meno Chichen Itzá pochádza z predkolumbovského obdobia a v jazyku Mayov znamená v ústí studne Itzov. Itzá bol pravdepodobne mayský kmeň, ktorý začal niekoľko sto rokov po Kristovi so stavbou novej náboženskej metropoly. Mayská kultúra tu rozkvitala až do tej doby, než bolo mesto v 10. storočí n. l. dobyté Toltékmi, ktorých nový stavebný štýl sa zmiešal s mayskou architektúrou. V mesačnom svetle zbadal Thompson z Veľkej pyramídy práve trosky týchto dvoch kultúr. Pri ďalších vykopávkach objavili Američania 6 m širokú a 300 m dlhú cestu vydláždenú červenými tehlami, ktorá smerovala na okraj mesta k hlbočine v zemi. Šlo o prírodne vytvorené, vápencové jazierko z polovice naplnené vodou. Thomspon si bol istý, že stojí pred Obetnou studňou, o ktorých sa dočítal v cestopisoch zo 16. storočia. Podľa týchto správ sa v Chichen Itzá počas časov sucha hádzali do studne panny, aby si obyvatelia mesta naklonili boha dažďov.

Thompson nechal v studňu doslova obrátiť každý kamienok. Pri vykopávkach sa našlo mnoho šperkov, ktoré sa nepochybne používali pri obetných rituáloch. Z dna studne boli vylovené ozdoby z jadeitu, hlinené výrobky a kopál, vonná živica, ktorá Mayom slúžila ako kadidlo. Spolu s dvoma profesionálnymi potápačmi archeológ objavil pozostatky ľudských kostier. Zrejme sa jednalo o ľudské obeti. Našli sa ostatky nielen mladých žien, ale tiež kosti chlapcov a mužov. Okolnosti za akých títo ľudia zomreli sú však dodnes neznáme. Boli obeti dovlečené k studni násilím duchovnými alebo skákali dobrovoľne do studne s tým, že si tak naklonia boha dažďov.

Súčasnosť

Práve tieto neodkryté tajomstvá dnes lákajú davy turistov na výlet do Chichen Itzá, kde sa počas posledných desiatok rokov podarilo odhaliť a zreštaurovať zvyšky mnohých stavieb. Turisti sa môžu kochať pohľadom na mnoho prastarých objektov, ktoré osvetľuje yucatánske slnko. Rovnako ako kedysi Thomspon šplhajú na stupňovitú mayskú pyramídu, na ktorej sa týči chrám Toltékov. Ďalej si môžu prehliadnuť hrozivo vyzerajúce sochy bohov majúce obrovské hrtany a chvosty vztýčenými k nebu, početné svätyne a zvyšky sály s tisícimi stĺpmi. Nachádza sa tu tiež najmenej sedem ihrísk, kde spolu kedysi súperili družstvá o to, kto skôr prehodí gumenú loptu kamenným diskom. Medzi najväčšie pamätihodnosti tohto miesta patrí kupola nad dvoma veľkými kamennými terasami, ktoré slúžili Mayom ako observatórium. Točité schody vedú hore k trom otvorom v stene, ktoré smerujú k bodom západu Slnka a Mesiaca. Archeológovia nakoniec odhalili systém, podľa ktorého si Mayovia zostavili astronomický kalendár. Stavba, ktorá budí v Chichen Itzá najväčšiu hrôzu, sa nazýva Tzompantli a má podobu ľudskej lebky. Táto 60 m dlhá a 12 m široká pravouhlá kamenná stavba vyzerá ako obrí sarkofág. Jej červené kamenné steny sú zdobené štyrmi radami mŕtvych hláv, ktoré sú zapracované do reliéfu. Podľa archeológov predstavujú uťaté hlavy rukojemníkov z radov nepriateľov, ktorí boli v budove uväznení.

Text: Denisa Arvajová, Toulky světem

Foto: picasaweb.com