Mačky boli známe už v stredoveku, ale prvé mačky na celú nohu boli vynájdené až na konci 19. storočia.

Prvé dva páry hrotov vpredu určujú využitie mačiek. Druhý pár hrotov sklonený v smere dopredu uľahčuje postup po predných hrotoch po veľmi strmom ľade, naopak hroty sklonené dole sú pohodlnejšie pri chôdzi po mierne sklonenom či rovnom teréne. Na lezenie po skale sa používajú mačky s jedným hrotom.

Podľa typu nosnej konštrukcie sa mačky delia na kĺbové a rámové. Kĺbové mačky sa skladajú spravidla z dvoch ozubených častí spojených strmeňom. Takto skonštruované mačky s ohybnou topánkou umožňujú pohodlnejšiu chôdzu. Rámové mačky sú v jednom celku, čo zaisťuje lepšie lezenie na ľadovci, pretože sa do nej lepšie zasekávajú. Kvôli neohybnosti sa v nich horšie chodí a viac so nich lezie sneh.

Mačky sa na topánku upevňujú buď páskami, alebo sa dajú kúpiť tzv. rýchloupínacie mačky, ktoré ale vyžadujú špeciálne topánky. Systém rýchloupínacích mačiek je podobný niektorým lyžiarskym viazaniam. Okrem týchto typov existuje u mačiek rada rôznych variácií, napríklad kožený pásik je zamenený za mäkký plastový. Páskové zapínanie je lepšie, pretože je nastaviteľné na rôzne veľkosti topánok a ľahko sa opravuje. Nevýhodou je príliš zdĺhavé zapínanie, kontrolovanie pevnosti pásiku a menšia priliehavosť k topánke.

späť