Ak namietnete, že nikoho neohrozuje, nie je to tak úplne pravda. Minimálne tých, ktorí ho budú musieť vyťahovať aj s loďou z rieky. Začiatok nemusí byť ťažký. Kamaráti alebo dnes aj vodácke školy môžu naučiť základy pádlovania veľmi rýchlo. Až to, čo ovládame (aspoň čiastočne), nám môže pôsobiť radosť, zadosťučinenie, a to platí pre zjazd rieky rovnako ako pri iných činnostiach. Bezpečne, veselo a úspešne! Čím začneme? Ako si loď odniesť na breh, ako ju dať na vodu, ako do lode nastúpiť, ako sa správne drží pádlo a ako sa s ním zachádza, ako budem riadiť loď, ako odplávam od brehu a ako pristanem, otázok je viac ako dosť.

Väčšine z týchto zručností sa naučíme počas jedného dňa. Respektíve ich poznáme, nie však, že by sme ich ovládali reflexívne, čo je zvyčajne potrebné. Neznamená to, že už vieme všetko. Niekoľko pravidiel pre plavbu a výučbu pádlovania je obsiahnutých v „desatoru":

1)      Budeš sa učiť splavovať rieky ľahkej obťažnosti, aby si získal istotu pri zvládaní vody bezpečne, s dôverou a istotou.

2)      Budeš spolupracovať s háčkom/zadákom (komunikácia je nutná pri riešení situácií aj na vode) a budeš sa učiť základné signály a povely včítane terminológie.

3)      Dokonalé porozumenie záberom a tým aj ovládaní lode ti prinesie úspech a nie chladný kúpeľ vo vlnách.

4)      Až sa staneš zdatným v plavbe, prieskumu rieky a čítaní vody v kaskádach, potom získaš schopnosť prejsť vodné prahy bezpečne.

 Pokračovať sa dá mnohými a mnohými radami, ktoré často nedbali tí, čo už nie sú medzi nami. Tí, čo ich nedbali a sú medzi nami, už majú za sebou skúsenosť, niekedy takmer neuveriteľnú a radšej sa ňou nechvália. Pritom vždy postačí jednoduché: zobrať si so sebou na vodu aj rozum!

Keď už loď ovládame na pokojnej vode, pokúsime sa na rieke vyhýbať prekážkam, správne prejsť zákrutu, kde prúd tečie pod jelšou, vyhnúť sa kameňu vprostred rieky, prejsť pod nízkym mostom či lávkou a mnoho ďalších. K tomu používame technické prvky – pohyby tela, zábery pádla, tie nám umožňujú riadiť loď pri priamej plavbe, ostro zmeniť smer, dokonca aj plávať dozadu.

 Ako však vplávať do prúdu z pokojnej vody, ako sa vyhnúť najväčšej vlne v „šlajsni“ a mnoho ďalšieho pri pohybe na rieke sa naučíme len častým pádlovaním po riekach. Rozpoznať, ako je kameň hlboko pod vodou, či cez nej prejdem alebo prerazím loď, odhadnúť, či mi šikmý prúd pri podmletom brehu dovolí prejsť medzi brehom a zlomenou vŕbou, prejdem cez vlnu k druhému brehu bez toho, že narazím do spadnutého stromu? Voda je živel, má neuveriteľnú silu a s jej silou sa nedá súperiť. Môžeme ju však využiť, aby nám pomáhala. To je to pravé vodácke umenie. Zoznámiť sa s riekou, naučiť sa ju čítať a vedieť využiť silu prúdu na svoj prospech.

Rieka tečie viac či menej z kopca, je veľká a široká či úzka a zarastená, je v nej mnoho kameňov a občas nejaký ten vodopád, má veľa vody, rieka skrýva rôzne prekážky a nástrahy, ktoré sa začali označovať obťažnosťou rieky. Tak sa vyvinula stupnica obťažnosti riek. Označuje sa ZW (z nemeckého Zahmwasser – pokojná voda) a potom WW (Wildwasser – divá voda), a je rozdelená do šiestich stupňov – WW I až WW VI.

Popis stupňov obťažnosti

– názov

– charakter koryta

– nároky na jazdca a riziko (kto je začiatočník, musí vedieť pristáť)

– potrebné vybavenie

– príklad pri vodnom stave

ZW

– pokojná, tečúca

– prehľadné, rýchlosť prúdu do 2 m/s, bez prekážok a vodných prahov

– znalosť základného záberu a riadenia lode, riziko pri prevrhnutí žiadne, sebazáchrana ľahká

– otvorená loď s vakmi proti potopeniu, plávacia vesta pre mládež

– Lužnice v úseku Suchdol-Veselí za stavu 160 cm v Bechyni

WW I

– ľahká

– malé prahy s pravidelnými vlnami, prehľadné, užšie meandrujúce toky s brehovým porastom

– znalosť ovládania lode na tečúcej vode, riziko pri plavbe minimálne, sebazáchrana ľahká

– loď zabezpečená proti potopeniu, odporúča sa plávacia vesta a helma

– Střela v úseku pod Rabštejnom pri vypúšťaní nádrže Žlutice okolo 5 m/s

WW II

– mierne ťažká

– väčšie vodné prahy s vlnami, široké dobre čitateľné prejazdy v zablokovanejšom koryte, užšie koryto s malými kaskádami a potrebou rýchlejšej reakcie, občasné prekážky sú dobre viditeľné a dá sa im ľahko vyhnúť s určitým tréningom, obhliadka nie je potrebná, riziko pri plavbe ešte malé, sebazáchrana dobre možná, pomoc kamarátov nie je na škodu

– znalosť ovládania lode na kaskádovitej vode, je potrebné vedieť pristáť vo „vracáku“ (spätnej vode), odporúčajú sa trénovanosť a skúsenosti

– ešte otvorené lode dobre zabezpečené proti potopeniu, lepšie zatvorené lode, plávacia vesta, helma

– Sázava z Krhaníc za stavu okolo 80 v Nespekách

WW III

– ťažká

– kaskády s vyššími nepravidelnými vlnami, ľahšie valce a stredne zablokovaný terén, prahy vmeandroch s menšou prehľadnosťou, úzke neprehľadné miesta s prekážkami. Na rieke s väčším prietokom sa môžu vyskytnúť aj ostré rozhrania a „karfióly vo vracáku“, no nie sú početné. Obťažnejším miestam sa ešte dá vyhnúť. Obhliadka je vhodná na miestach, ktoré ideme prvýkrát alebo sú známe častými zmenami (stromy). Nebezpečenstvo poranenia pri plavbe ešte nie je kritické, sebazáchrana je zvládnuteľná, no pomoc kamarátov je vhodná, pretože inak sa pláva dlho.

– znalosť techniky a taktiky jazdy na divej vode, trénovanosť, nutnosť rýchleho ovládania lode na takejto vode

– zatvorené lode, lepšie singlové, inak ako pri WW II, odporúčaný ochranný odev, záchranárske vybavenie a prax v jeho použití

 – Labe v úseku Labská – Kukačka pri prietoku 20 m/s

WW IV

– veľmi ťažká

– veľké a silné kaskády s veľkými vlnami, valce, karfióly, krútňavy, návaly vody na prekážky, silno zablokované koryto s úzkymi prejazdmi so stupňami a sklzmi, menej prehľadné, no predvídateľné. Môžu sa objaviť obrovské vlny a valce, ktorými treba prejsť. Prehliadka je potrebná pri prvej jazde, ale vždy odporúčaná. Riziko pre plavca je stredné až veľké, sebazáchrana je komplikovaná. Pomoc kamarátov je nutná a vyžaduje prax.

– komplexná znalosť techniky a taktiky na náročnej vode, trénovanosť a skúsenosti sú nevyhnutné. Terén vyžaduje rýchle manévre pod tlakom. Nutnosť vojsť do vracáku a rozmyslieť ďalší postup. Kaskády sa môžu pohybovať až na hranici rizika. Eskimácky obrat je takmer nutnosťou.

– Všetko ako WW III, prax pri záchrane a použití vybavenia, psychická odolnosť.

– Jizera v úseku Mýto-soutěska za stavu asi 80 cm na Mýte

WW V

– extrémne ťažká

– veľké vlny, valce, vysoké stupne, veľká rýchlosť prúdu, extrémne neprehľadné zablokovanie. Vystavuje jazdca vysokému riziku. Kaskády na seba bezprostredne nadväzujú, vracákov je málo a je potrebné o nich vedieť vopred. Obhliadka je životne dôležitá, no býva obťažná. Plávanie životu nebezpečné, záchrana problematická.

– bleskurýchle reakcie pod tlakom, jazda v špeciálnych skupinách s obrovskými skúsenosťami a praxou. Nutnosťou je stopercentná znalosť eskimáckeho obratu, rovnako ako stopercentné vybavenie a prax v záchrannej činnosti a zabezpečení.

– ako WW IV, ustálené skupiny expertov, vysoká psychická a fyzická kondícia

– Jizera v úseku Mýto-soutěska za stavu nad 100 cm na Mýte

WW VI

– hranica zjazdnosti

– násobenie komplikácií vodného terénu a prekážok, splavné iba pri určitom vodnom stave a ideálnych podmienkach včítane špeciálnej prípravy na zjazd

– rovnako ako WW V

– rovnako ako WW V

– Jizera pri továrni Cutisin alebo Vydra v úseku pod Turnerovou chatou za vysokého vodného stavu

Miesta na hornej, respektíve dolnej hranici každého stupňa sa navyše označujú znamienkami + alebo –.

Čo znamená o trochu náročnejší alebo trochu ľahší. To všetko je trochu subjektívne, no stanovenie obťažnosti touto stupnicou udáva aj mieru rizika.

Ešte raz upozorňujeme na záver tejto kapitoly – pozor na momentálny vodný stav a momentálny stav jazdcov. Stav jazdca subjektívne ovplyvňuje vnímanie obťažnosti toku. Aj skúsený expert, ktorý v daný deň nie je vo svojej koži, môže mať problémy na trojkovej vode.

Vysvetlime si niektoré pojmy v uvedenej stupnici obťažnosti riek. Často sa vyskytuje pojem sebazáchrana. To znamená umenie zachrániť seba aj loď s pádlom sám, bez cudzej pomoci. Samozrejme, aj to závisí na skúsenostiach, športovej vyspelosti, dobrom vybavení, trénovanosti a ďalších schopnostiach každého vodáka. Vypadnúť z lode, či je to kajak, kanoe alebo raft by si mal každý vyskúšať. Práve preto, aby v strese neprepadol hysterickému záchvatu. Strach a panika je na vode najväčší nepriateľ. Ak budeme túto činnosť trénovať alebo aspoň skúšať, nemáme potom problém vypadnúť z lode (častý problém začínajúcich kajakárov – zakliesnené nohy v lodi a hlava nad vodou). Keď už vypadneme, dokážeme sa orientovať na hladine aj v tečúcej vode, chytiť loď (pádlo vodák nepúšťa) a prípadne aj háčka a dostať sa s loďou k brehu. Potom je to jednoduché v ľahkej vode. V kaskádach vyššej obťažnosti je to však otázka veľkej skúsenosti a dobrej plaveckej výkonnosti. Nie však plaveckej v zmysle štýlu, ale skôr fyzickej a psychickej prípravy. Plávanie v tečúcej vode je totiž ďalšia disciplína, ktorú by si vodák mal vyskúšať. Preplávať cez bezpečnú kaskádu, bezpečný priepust pre plte, to všetko samozrejme s patričným vybavením a pod dohľadom je dobrý tréning pre riešenie problémov po prevrhnutí na náročnejšej vode. Keď sa vynoríme z vody a zorientujeme sa, snažíme sa uchopiť loď za jej jeden koniec tak, aby sme mohli plávať po prúdu s loďou pod sebou. Opačne by totiž hrozilo nebezpečenstvo, že loď ma pritlačí k prekážke (kameň, strom) a krehké ľudské telo by to nemuselo vydržať, a ak by došlo k pritisnutí k prekážke pod vodou, radšej ani nehovorme. S loďou takto samozrejme neplávame až do konca výletu, ale snažíme sa s pomocou vody (jej prúdenia, vratných prúdov, a pod.) dostať sa na breh alebo aspoň plytčinu. Pozor, stúpať si v kamenistom koryte rieky v silnom prúde môže byť „o nohy"! Na nohy sa postavíme až keď skutočne cítime „pôdu pod nohami" a prúd nám ich už nemôže podraziť. S tým súvisí aj spôsob plávania. V tečúcej vode neplávame prsia ani znak, ale položíme sa na chrbát, hlavu máme vztýčenú, aby sme v medziach možnosti videli, kam plávame. Nohy sú mierne pokrčené a smerujú vpred dole po prúdu, no súčasne mierne zodvihnuté a pripravené tlmiť prípadný náraz na prekážku. Tento spôsob plávania zmeníme v okamih, keď sa potrebujeme rýchlo dostať k brehu. V tom prípade na hlbokej vode použijeme skôr kraul, aby sme dosiahli breh či plytčinu čo najrýchlejšie. Na plytkej a kamenistej vode niekedy môže pomôcť dostať sa na breh „valením suda" k brehu (síce za cenu mnohých siniek, no stále je to lepšie byť vtiahnutý do extrému). Ak dôjde k prevrhnutiu a vyplávaní v skutočne náročnej vode, potom je síce veľmi ťažké, no nevyhnutné rýchle rozhodnutie, čo robiť a v akom poradí. Vo väčšine prípadov (pozri tabuľku obťažností) je vo vode nad WW III sebazáchrana skôr obťažná. Preto volíme záchranu sama seba a loď a pádlo v tom okamihu necháme stranou. Potom samozrejme začneme s plávaním na chrbte, no v prvom okamihu, keď vidíme, že je možné dostať sa k brehu, zmeníme štýl a niekoľkými silnými a rýchlymi tempami sa pokúsime prekonať rozhranie prúdu a protiprúdu a doplávať k brehu. Skúsenosť k tomu potrebná je nevyhnutnosťou, rovnako ako fyzická a psychická kondícia. S určitou istotou sa dá tvrdiť, že vo vode s obťažnosťou IV a vyššou sa nedá spoľahlivo plávať a znalosť eskimáckeho obratu na takejto vode je nutnosť. Rovnako ako zabezpečenie záchrany s patričnou skúsenosťou z brehu. Podobne ako je náročné plávať v ťažkom vodnom teréne, platí to aj o veľkej vode. Rozvodnená rieka alebo potok veľmi zvyšuje mieru nebezpečenstva pre vodáka. Rýchlosť prúdu je neúmerne vysoká a prekážky v koryte rieky sa ťažko odhadujú, vyhnúť sa im pri plavbe, kedy navyše voda nesie mnoho materiálu, je veľmi náročné, niekedy aj nemožné.

Ostatné názvoslovie, použité v stupnici obťažnosti je väčšine vodákov známe. Vodné prahy, kaskády, vodopády, karfioly a ďalšie – to sú prekážky plynulej plavbe, vyskytujúce sa na riekach, ktoré nám vodákom čiastočne robia radosť, čiastočne aj starosti, ak ich nezvládneme. Prekážky typu hatí a priehrad zvyčajne do obťažnosti nezaraďujeme (alebo iba výnimočne) – sú skôr zdroj nebezpečenstva ako radosti. Poznať, či je hať bezpečne splavná, si vyžaduje skutočne veľkú skúsenosť. Navyše za každej vody sa mení splavnosť či nebezpečnosť hate, kaskád, no i tokov samotných. Dva najzákladnejšie aspekty obťažnosti toku sú spád a prietok. Čím vyšší spád, tým obťažnejšia býva rieka, podobne to platí o prietoku. Veľké rieky či vodné plochy sú nebezpečné svojou rozľahlosťou, je ďaleko na breh, ak sa prevrhneme. Úzke toky sú nebezpečné naopak svojimi ostrými zákrutami, stromy na brehu aj vo vode, kde presný nájazd do meandru vyžaduje skutočného stratéga, o centimeter vedľa a ste pod podomletým brehom v kríkoch – žiadna radosť. Špecifické nebezpečenstvo, ako sme už naznačili, predstavujú vysoké vodné stavy a povodne. Za takýchto podmienok môžu na vodu len skutoční experti. Voda sa chová úplne inak ako v normálnom koryte. Paradoxne veľká voda je nebezpečnejšia v úzkych korytách, skalnatých, kedy tiahne pod skaly, tlačí loď do naplavenín, kde prevrhnutie býva vždy nebezpečné. V takom prípade nemusí byť vody mnoho (myslené objemom). Zatiaľ čo zmena prietoku o 20 kubíkov na Sázave pod Krhanicemi príliš nezvýši obťažnosť, potom napríklad na Kocábe je to najvyšší povodňový stupeň, niekoľkokrát prekonaný. Pre väčšinu vodákov preto bude najlepšia rada:  počas povodní  nevyplávať a radšej počkať, až voda začne opadávať.

Samostatnú kapitolu by si zaslúžili hate. Na našich riekach ich býva mnoho. Niektoré, najmä na riekach hojne využívaných na rekreačné plavby, môžu byť zjazdné, no pozor na vodný stav!

Na druhej strane sú hatenbsp;– zabijaky, väčšina býva známa. Kolmá stena, prípadne parabolická, no aj šikmá, a samotná hať ani nemusí byť príliš vysoká. Nezáleží totiž na výške ako zvlášť na tvare podhatia. To môže byť s „protispádom" či hrádzkou vo vývarisku, haťové teleso podomleté, kde voda spod hate neodteká. Teda neodteká iba zdanlivo, lebo vidíme, ako sa vracia pod prepad a odteká odspodu pri dne (to už nevidíme). Spod takejto hate cesta nevedie, respektíve vedie, no obťažne práve popri dne. Skúšať to nie je dobrý nápad. Ani tým najskúsenejším sa to vždy nepodarí. Akú chybu urobili, nám však už nepovedia. No keď je najhoršie, za skúšku to stojí.

Ak vidíme hať, kde sa voda vracia späť a potichu mizne v prepade, pod haťou sa „krútia" stromy, pne či len konáre, väčšinou ide práve o takto opísanú „smrteľnú" hať.

Na veľkých turistických riekach sa vyskytujú značky, nie nepodobné cestným dopravným, ktoré upozorňujú na nebezpečné hate. Žiaľ, často sú tieto značky poškodzované, preto všeobecne platí opatrnosť – pred haťou pristáť, obhliadnuť a rozhodnúť sa. Za vyššej vody radšej skôr ako na poslednú chvíľu. Preniesť hať je v mnohých smeroch víťazstvo rozumu a nie je to žiadna hanba. Platí to podobne ako v živote – ak sa rozhodnem, stojím si za tým. A to aj napriek tomu, že „ten frajer" z druhej partie to zišiel v singlu. Skrátka ja som to dnes radšej vynechal. Tým sme sa pomaly dostali k poslednej z nebezpečných  vecí na vode. Nielen vodný terén, prekážky, postavené rieke do cesty človekom, no aj ľudia okolo nás môžu byť nebezpeční. Opäť je to ako na ceste. Ak ma kamarát „vyhecuje“ (a sám to vynechá), aby som zišiel náročnú hať, miera nebezpečenstva je vysoká. Ak sa kamarát rozhodne splaviť nezjazdnú hať, nebezpečenstvo vzniká nielen pre neho, no aj pre potenciálneho záchrancu.

Vplyv ľudského okolia je evidentný, rovnako ako zlého počasia, kalnej vody a ďalších nepríjemností. O čo krajšie je teplo, smaragdovo zelená voda s bielymi vrcholkami vĺn a veselí kamaráti.

Zhrnutie toho, čo zvyšuje mieru nebezpečenstva pri plavbe po rieke:

– malá znalosť pádlovacích techník

– taktické nedostatky v čítaní vody, malá skúsenosť

– neznalosť plávania v tečúcej vode

– nevhodné vybavenie na konkrétnu rieku

– nedostatok informácií o rieke

– samotná obťažnosť rieky (spád, tvar koryta, prekážky)

– stavby v rieke (pozor aj na mostné piliere)

– stav počasia, teplota vody a jej čistota (špinavá voda pôsobí depresívne)

A čím môžeme mieru nebezpečenstva eliminovať alebo aspoň znížiť:

– dobré vybavenie (oblečenie, plávacia vesta, prilba)

– znalosti a zručnosti pri pádlovaní

– znalosť záchrany

– skúsenosť a tréning všetkých zručností

– pohodová psychika a vynechať alkohol

Text: Vojta Jančar

späť