Ale ako na to, aby sme vždy chytili vodu tak, ako si to želáme. Aby sme sa ideálne zviezli. Aby zasa nebola povodeň a my nemuseli v hrôze utekať bežať na breh a zachraňovať holé životy.

Samozrejme v dnešnom čase rýchleho toku informácií nebýva problém zasurfovať na tie správne stránky na internete, napr. na jednotlivé správy povodia riek či na hydrometeorologický ústav a nájsť na správnej stránke stav či prietok v danom mieste na vytúženej rieke. V kilometráži či inej odbornej vodáckej literatúre, či od kamarátov, nájdeme zodpovedajúce odporúčania a môžeme vyraziť tam či onam. Lenže všetko má svoje výnimky.

Ak je voda na väčšom toku, dá sa predpokladať, že tam chvíľu vydrží. Zasa na druhú stranu trvá dlhšie, kým tam ten dostatok vody je. Napríklad dolná Sázava – ak je v lete sucho a v piatok zaprší v Žďáru nad Sázavou, nemôžeme predpokladať, že by v sobotu pod Krhanicami burácali kaskády. Rýchlosť vody, ktorá tečie, je tak kolem 3 km/hod, niekedy viac, inokedy menej, závisí to na mnohých aspektoch. Napríklad na členitosti brehu, na spáde, na prekážkach v koryte, na nasýtenosti podložia vodou a mnohých ďalších.

Čo však, keď nás vodákov čoraz viac zaujímajú toky, ktoré sú malé – s malým povodím – a mávajú vodu len zriedka. Ako tie odhadnúť? Ide to veľmi obťažne. Väčšinou je potrebné dlhší čas sledovať pomery v oblasti, zrážky, odtoky, občas to risknúť a vyraziť k vytúženému potoku. Po dlhšom čase sledovania pribúda skúseností a dokážeme s relatívne veľkou pravdepodobnosťou odhadnúť, či bude alebo nebude voda. Typický príklad je (ak samozrejme nežijeme pri rieke) napríklad Smědá. Tu sa odtokové pomery silno zmenili s „odchodom“ lesa z Jizerských hôr a voda tam býva len niekoľko hodín v prípade ideálneho stavu – silný dlhý dážď, dážď do topiaceho sa snehu a to je všetko. Slnko a sneh nepridajú dostatok vody na hornej Smědej.

Ak v niektorej oblasti dlhšiu dobu prší, pred tým tam však bolo dlhšie sucho, my sa chystáme vyraziť v sobotu ráno a ono vo štvrtok prestane pršať, vtedy nemusí byť záruka, že voda vydrží. Opäť by sme mali mať dlhodobejšie informácie o mieste, kde chceme pádlovať. Tých radostí s dažďom je ešte určite viac. Veľmi skratkovito sa to vyjadriť asi nasledovne:

vyššia pravdepodobnosť dostatku vody na splav –

– dlhší dážď, dážď do snehu

– všeobecne mokro v krajine (sneh, dážď), nasýtené podložie

– menší spád toku

– väčšie povodie

– vhodné podložie na zachytávanie vody (rašelina, piesky*, atp.)

– brehové porasty a porast v oblasti vôbec (lesy držia vodu dlhšie a vyrovnávajú odtok)

– vyššia teplota (v prípade odtoku zo snehu a ľadovca)

* Pozor, piesky a vápence sú špecifické, väčšinou v týchto oblastiach sa voda dokáže ukladať dlhodobejšie a po dlhšiu dobu potom odtekať. Prietoky tu bývajú vyrovnanejšie, krivky nie sú tak strmé. Povšimneme si to napríklad pri Hřenskej Kamenici alebo na vápencových riekach v Dinárskej sústave, povodne tu sú výnimočné a dostatok vody trvá relatívne dlho.

Dobre, podľa vývoja počasia už zhruba vieme odhadnúť, kedy a či vyraziť na ten pravý tok. Snáď ešte jedna poznámka – každý tok má povodie. Svojho času sme predpokladali, že splavné môžu byť toky s povodím tak do 100 km² a vyššie. Mienené v našich krajoch. Samozrejme sú rieky splavné od prameňa, ak napríklad ide o silný krasový výver. Ako sa v ostatnom čase ukazuje, aj toky s menším povodím sú výnimočne splavné – chce to len dobre a uvážlivo strážiť vodu!

Ako však na to podľa rôzne uvádzaných vodočtov? Aj tieto informácie môžu byť zradné. Po skúsenostiach ostatných rokov je potrebné rátať s tým, že po povodni sa rieka zmenila alebo mohla zmeniť. A to aj vo vodočetnom profile, a tým sa údaj stal zavádzajúci. Ak napríklad vodočet bol v mieste, kde koryto rieky bolo široké 20 m a hlboké 0,5 m, avšak po povodní je dvakrát tak veľké a hlboké (samozrejme, ak vodočetná stupnica prežila), potom odpočet (navyše napríklad na vymletom mieste) nebude smerodajný pre zjazdnosť toku. Takéto záležitosti sa väčšinou odstraňujú veľmi rýchlo, avšak so zmenami treba rátať. Tie by potom vodáci mali sledovať a vedieť si ich navzájom odovzdať. Vodočetné miesta bývajú väčšinou v úseku, kde rieka má minimálnu šancu meniť sa (za bežných podmienok), teda pri vyrovnávacích stupňoch, za mostnými piliermi, a pod.

Ďalší zavádzajúci údaj, ak sa na vodu ponáhľame hneď pri odchode ľadu, môžu byť práve ľadové javy. Skrátka, ak je na vodočetnom mieste rieka zamrznutá, a navyše sa tu napríklad začína tvoriť ľadová bariéra, potom aj malý vzostup hladiny spôsobí „zdanlivú zjazdnosť“. Skrátka na vodočte je síce potrebných 150 cm (napr.), čo ukazuje prietok povedzme 20 kubíkov, no v skutočnosti sa voda nepohybuje, len je jej hladina zodvihnutá ľadom a prietok je v skutočnosti len 2 kubíky. On sa totiž spätne prietok odráta podľa stavu. Prapôvodne samozrejme sa prietok meria prietokomerom, a k tomu načíta stav na vodočetnej tyči (limnigrafe či inom meradle). Z toho sa potom spracuje krivka a potom sa len odčíta stav a preráta podľa krivky zodpovedajúci prietok. Kým nedôjde k nevratným zmenám. Samozrejme, tieto merania a prepočty sa robia periodicky, nie však každý rok.

Ak sa potom napríklad stretneme s prietokom 60 m³ napríklad na Ohři v Loktu a nevieme o tom, že by niekde pod Krušnými horami pršalo, môžeme (a z mapy alebo kilometráže to hladko vyčítame) predpokladať, že došlo k manipulácii na niektorom z vodných diel na hornom toku. Potom druhý deň zasa môže byť sucho. Zrejme sa jednalo o mimoriadnu manipuláciu.

Vráťme sa ešte k počasiu a špeciálne jarnému, ktoré nás sprevádza aj teraz. Opäť s krátkymi informáciami s ohľadom na súčasnú tohoročnú situáciu:

– ak prší do snehu, bude voda stúpať

– ak bude silno pršať v horských polohách, môžeme predpokladať veľmi rýchle dvíhanie hladín aj na dolných tokoch

– najprv so stúpajúcou teplotou odteká voda zo snehu na dolných tokoch, potom v stredných polohách a nakoniec z hôr

– v oblastiach bez lesov bude voda stúpať rýchlejšie a tiež rýchlejšie opadne

– samotné slnko neurobí zo snehu povodeň, no dostatok vody na splavenie väčšinou áno (samozrejme, ak teplota nie je extrémna)

– krajina s lesom drží vodu trochu dlhšie, takisto rašeliny

– topenie prvého snehu a firnu je rozdiel, z posledných zvyškov snehu v najvyšších polohách už veľa vody neodtečie

… a podobných skúseností by mohlo byť viac. No každý, kto chce vyraziť na vodu, už sleduje vývoj počasia a chodí sa napríklad obzerať na breh svojej obľúbenej rieky, kedy už to pôjde.

Zaujímavé odkazy:

www.chmi.cz

www.povodi.cz

www.raft.cz

www.kanoe.cz

a ďalšie…….

Text: Vojta Jančar

späť/a>