Ako vnútrozemská krajina nemáme more, preto sa o seakayakingu nehovorí ľahko, no pádlovať na dlhom štíhlom kajaku na jazerá a more sa dá aj u nás.

Lokalít, kde je zaujímavé plávať na morskom kajaku, nájdeme u nás niekoľko. Na väčšine priehradných jazier, je svojimi brehovými líniami určite zaujímavý Orlík alebo Vranov, no aj Žermanice alebo Slezská Harta. Zaujímavé je oboplávanie takmer každej z našich väčších priehradných nádrží. V podstate môžeme pádlovať na všetkých veľkých riekach, len ostré meandre nie sú ideálne a sú aj kajakári, ktorí na seakajaku išli „Čeňkárnu“. Niekomu sa môže zdať, že je to loď dlhá a úzka, tým aj nestabilná. Áno, dlhá je, to preto, aby držala smer a bola rýchla, no prevažná časť týchto kajakov je prekvapivo veľmi stabilná. Poďme bez obáv do toho.

Začnime výberom vhodného kajaku. Rekreačné kajaky na pokojnú vodu objavíme na trhu od nejakých 270 cm, čo je takmer dĺžka kajaku na divokú vodu. Šírka takejto lode je väčšia okolo 80 cm. Ak je to kajak pre dve osoby, či už uzatvorený s dvomi otvormi pre jazdcov alebo jedným veľkým otvorom, podobným ako pri otvorenej kanoe, je dlhší, avšak jeho dĺžka sa pohybuje ešte pod štyrmi metrami. To sú rekreačné lode na krátke plavby okolo pobrežia alebo na krátke úseky pokojných riek. Príliš veľa batožiny sa do lode nevojde a už zabalenie a naloženie vecí na víkend môže byť náročné. Takáto plavba je zaujímavá pre majiteľov chát pri priehradných jazerách, no môžeme ju využiť aj na kondičné pádlovanie na krátkych úsekoch. Skutočný jazerný alebo morský kajak je už dlhší, dĺžka sa pohybuje určite cez 3,5 m pri singlových a vyše 4,5 m pri deblových kajakoch. Čím dlhšia loď, tým rýchlejšia, hoci samozrejme rýchlosť ovplyvňujú aj ďalšie aspekty ako je tvar dna, tvar špičiek a prehnutie lode v kýlu, a taktiež aj zaťaženie. A tiež šírka. Tie najostrejšie a najrýchlejšie seakajaky sú v šírkach okolo 50 cm, napriek tomu sú stabilnejšie ako rýchlostná kanoe, avšak jazda na nich vyžaduje určitú zručnosť a skúsenosti. Ďalšia vec, ktorá stojí za povšimnutie, je tvar lode. Štíhle špice, ostrá korma aj predok evokujú rýchlosť a dobré tvary pre jazdu vo vlnách. Oválne tvary a väčšia šírka sú znakom lode s veľkou nosnosťou, ktorá uvezie potrebný náklad pre expedičnú plavbu okolo Falkland. Väčšina jazerných a snáď všetky kajaky na more majú jednu, dve aj viac vodotesných komôr.

Vstup do nich je otvormi na prednej a zadnej palube, uzatvárateľných neoprénovým alebo plastovým krytom. Vodotesné sú tieto komory nie na sto percent. Predsa len, ak sa loď prevrhne, môže sa do nich voda dostať, a preto sa odporúča veci v nich uložené mať zabalené ešte v menších lodných vreciach. Veľkosť a počet komôr oceníme pri plavidlách, s ktorými sa rozhodneme plávať na viac dní. Niektoré kajaky majú tretiu, prípadne aj ďalšiu malú komoru v dosahu jazdca na predmety „neustálej“ potreby ako je foťák, desiata, kompas, mapa a ďalšie drobnosti. Tieto komory sú uzatvárateľné na skrutkový alebo bajonetový uzáver a bývajú prevažne skutočne vodotesné. Napriek tomu je lepšie to najprv vyskúšať, kým tam uložíme fotografické vybavenie za mnoho tisíc. Prínosná sa ukáže aj sieťka na palube, obvodové lanko či šnúra, pomocné popruhy na pripevnenie čohokoľvek na palubu. Na palube to môže byť aj náhradné pádlo, rôzne palubné vaky na uloženie vecí dennej potreby, na upevnenie koliesok na prevážanie alebo vodnej pumpy či paddlefloatu. Čo je čo si vysvetlíme za chvíľu. Dôležitá súčasť takéhoto kajaku môže byť kormidlo alebo skeg. Skeg (tiež sa prekladá ako „mŕtvy kýl“) je nepohyblivá ostroha na zadnej časti lode, ktorá ju stabilizuje vo vlnách a pomáha udržať priamy smer. Kormidlo navyše môže loď riadiť a tiež je výhodné vo vlnách a morských prúdoch. Ovláda sa z pozície kokpitu jazdca pomocou laniek uchytených na nožných pedáloch. S kormidlom rovnomerne pádlujeme a natočením kormidla riadime polomer zatáčania kajaku. Pádlo je na morskom kajaku dlhšie (210 až 240 cm), listy môžu byť štíhlejšie. Technika pádlovania je predsa len trochu iná ako na divej vode. Blíži sa technike pádlovania na rýchlostnom kajaku, no inklinuje skôr k odpočinku, nie ku frekvenčnému pádlovaniu. Špricka môže byť tak neoprénová, ako aj nylonová, ktorá sa využíva častejšie na krátke plavby. Plávacia vesta sa určite hodí – skúste si, čo je namáhavejšie, či plávať s kajakom na úzkom potoku 5 m k brehu alebo 200 m k brehu jazera. Helmu použijeme pri vlnobití na mori, zvlášť ak sa učíme jazde v príboji. Ďalšie drobnosti, ktoré zvyšujú bezpečnosť plavby, môžu byť aj také veci ako signálna píšťalka alebo signálne rakety, no aj znalosť predpovede počasia, nielen na mori, a už spomenutá vodná pumpa alebo paddlefloat. Samozrejme, najlepšie je vedieť eskimácky obrat, ak sa to však nepodarí, aj tak je možné zachrániť sa s pomocou kamarátov na voľnej vodnej ploche ďaleko od brehu. Prevrhnutý kajak vezme od špice kamarát v lodi, plaváčik je na druhom konci. Loď vytiahnu na palubu kajaku, vylejú a prevrátia do polohy na nasadnutie. Jazdec z vody potom s oporou o kamarátov kajak vylezie do lode. Ako oporu môže využiť aj tzv. paddlelfoat“ – plavák na pádle – nafukovací vak, ktorý navlečieme na list pádla, nafúkneme, pádlo je jedným listom opreté o palubu kajaku a druhým pláva na hladine. Vyliezť do kokpitu však nie je jednoduché.

Jazerné a morské kajaky sú tvarované tak, aby išli rovno, zatáčanie je náročnejšie. Ostrý obrat je potrebné robiť silou – zábery oblúkom od prednej časti a od zadnej časti na opačnej strane. Inak na obraty využívame okrem riadenia kormidlom klasicky zábery oblúkové, spätné, nerovnakej sily, skrátka akýkoľvek riadiaci záber na kajaku. Ak je pokojná hladina, je to „pohodička“. Keď však okolo kajaku prejde motorová loď a urobí pár vĺn, musíme sa snažiť, aby vlny loď neprevrhli. Ovládanie stability je podobné ako pri ostatných plavidlách, teda dolnou polovicou tela (umiestnenou v lodi) a v troch bodoch „zrastenou“ s kajakom. Silnejšia opora je v zábere ako v položení listu pádla na vodnej hladine. V zábere máme ďalší operný bod a navyše máme šancu tak loď poháňať vpred alebo nazad, ako aj riadiť. Na vlny sa dá ísť kolmo, šikmo aj ísť vo vlnách . Všetko chce svoju techniku, ktorú musíme zažiť, podľa niekoľkých viet v texte sa ju nenaučíme. Samozrejme, nabehnúť kolmo na vlny je jednoduchšie, no nie vždy možné. V podstate je už ťažké dostať sa v príboji od brehu. Naopak pristáť vo vlnách je jednoduchšie, avšak musíme aspoň trochu ovládať surfovanie na kajaku. Keď prídu na rad prúdy, vietor a ďalšie nástrahy prírody, potom začnú tie pravé zážitky na morskom kajaku. No aj plavba tŕstím po spojniciach jazier napríklad v Poľsku má svoje čaro.

Vojta Jančar

ilustračné foto: letteman.de, kayakverleih-stalfort.de, kachler.net