ČR: Budyně nad Ohří - späť do rozprávky – VIDEO

Budyně nad Ohří zostala skoro rozprávkovým miestom. Okolo vysokej veže kostola svätého Václava lietajú holuby. Na chvíľku vykuklo slniečko a tieňohra ich letu sa tak odráža v kamennej dlažbe. Keby mestom nejazdili autá, človek by mal pocit, že dýcha o storočie mladší vzduch.  

Nostalgia s titulom

Snaha miestnych zachovať historický ráz mesta sa podarila na sto percent. Budyně nad Ohří sa roku 1997 stala mestom roku, a aj dnes, po pätnástich rokoch, by nikto nepochyboval, že vydavateľstvo Economia, ktoré súťaž vyhlásilo, zverilo titul do pravých rúk.

Ľudia majú svoje mesto radi a vyzerá to tak, že sa oň aj s láskou starajú. Dokazujú to napríklad dve ženy starostlivo zametajúce pred svojou malou, ale pritom zaplnenou cukrárňou. Staršia dáma pomaly, ale s patričnou hrdosťou, zachádza do domu, na ktorom sa píše, že v ňom roku 1778 pobýval cisár Jozef II. V prízemí tak vysokom, že sa dá pohodlne nahliadnuť dovnútra, zostalo otvorené okno. Deky a staré vankúše utesnené za oknami ešte pred niekoľkými dňami chránili obyvateľov tohto domu pred krutými mrazmi.

Kúzlo dávnych dní dokazuje nielen kamenná dlažba, staručké cedule značiace ulice alebo námestie, ale tiež archaické dopravné značky, uzučké kľukaté uličky lemované domčekmi a cesty, len spevnené – žiadny asfalt. Tiež drevené futbalové brány na maličkom športovom ihrisku pred základnou školou navodzujú príjemné nostalgické pocity.

Príbeh Vodného hradu

Len trochu mätúca je ceduľa s nápisom „Vodný hrad“. Ukazuje vľavo, aj keď hrad stojí vpravo od nej, priamo naproti potom Zámocká, nie Hradná, reštaurácia. Ale kto sa nenechá popliesť na niekoľkých metroch, pochopí, že šípka nasmeruje vodičov na parkovisko. Brána Vodného hradu nie je nijak veľkolepá, ale v meste, ktoré prejdete krížom krážom za pol hodiny, ju určite neprehliadnete.

Nádvorie zostává otvorené aj v zimnej sezóne. Dovnútra do hradu sa ale dostanete najskôr o mesiac. Keby ste sa predsa len nemohli dočkať, môžete tam zavolať a objednať si prehliadku. Musí vás ale byť minimálne desať.

Nakoniec, nie je dôležité, kedy sa do Budyně nad Ohří vypravíte. Najhonosnejšie panstvo konca 16. storočia dokáže okúzliť v každej ročnej dobe. Vodný hrad je v skutočnosti renesančným zámkom, čo zároveň vysvetľuje aj pomenovanie miestnej Zámockej reštaurácie, ktoré snáď niekoho mohlo sprvoti zmiasť. 

Do súčasnej podoby prestaval sídlo gróf Herberstein (1900 – 1913). Pôvodný štvorcový pôdorys, vojnovým obliehaním nepriateľov značne poničený, nahradili dve krídla budovy. Vodná priekopa „chráni“ hrad v jeho zadnej časti. Dnes je ale tak plytká, že by nepriateľa skôr rozosmiala. Kedysi priekopa obklopovala celý hrad, takže sa v krajine okolo Peruce, tak bohatej na lovnú zver, mohli nerušene konať hostiny.

Vodný hrad, ktorý spravuje mesto, zostáva aj miestom neodmysliteľne spájaným s alchýmiou. Za vlády Rudolfa II. vďaka tomuto modernému vednému oboru ale mnohé panstvá prišli o všetko. Aj rod Zajícov z Hazmurka, ktorý obýval panstvo do roku 1613, sa nechal oslepiť zdanlivou jednoduchosťou tejto mágie a skončil v úpadku. Do tajov alchymistickej dielne Vodného hradu necháva návštevníkov nahliadnuť Jandovo múzeum.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková