História

     Oblasť Turecka je jedným z najdlhšie súvislo obývaných území na svete. Prví obyvatelia začali tento kus zeme osídľovať okolo roku 7000 pr.n.l. Stredoázijskí bojovníci Chetiti tam okolo roku 1800 pr.n.l. založili ríšu. Časť Turecka potom bola osídlená Grékmi, neskôr sa stala súčasťou rímskej ríše a nakoniec ríše byzantskej. Roku 330 pr.n.l. presťahoval cisár Konštantín I. Veľký hlavné mesto ríše do novo prebudovaného antického mesta Byzantion a premenoval ho na Konstantinopol, dnešný Istanbul. Toto mesto dobyl roku 1453 turecký kmeň Osmanov, moc ktorých siahala v 16. storočí od Dunaja až po Maroko.

     Osmanská ríša zanikla v roku 1923, lebo v 1. svetovej vojne sa postavila na stranu Nemecka a hoci odrazila útok spojencov na Dardanelách, tak na Blízkom východe boli turecké vojská porazené.

Vinou tohto vojnového spojenectva prišlo Turecko o časť Sýrie, Iraku a Palestíny. Nacionalisti zosadili sultána, vyhnali Grékov z krajiny a Turecko sa stalo republikou. Generál Mustafa Kemal prezývaný Atatűrk bol zvolený za prezidenta a ako diktátor vládol až do roku 1938. Počas tejto doby zaviedol mnohé reformy, s úmyslom priblížiť svoju krajinu Európe. Napríklad oddelil náboženstvo od politickej moci, zrušil mnohoženstvo, zakázal mužom nosiť fez, nabádal ženy, aby odložili závoje, a všetci obyvatelia museli prijať priezviská. Začalo sa učiť v latinke a hlavným mestom sa stala Ankara, ktorá je z veľkej časti Atatűrkovým dielom.

     Počas 2. svetovej vojny bolo Turecko neutrálne až do roku 1945, kedy vyhlásilo vojnu Nemecku, po boku Spojených štátov bojovalo v kórejskej vojne a stalo sa členom NATO. Od roku 1960 sa armáda chopila moci v zemi trikrát. Od roku 1989 je prezident volený národným zhromaždením. V súčasnosti pretrvávajú spory medzi Tureckom a Gréckom ako odvekým tureckým rivalom, a to najmä kvôli nárokom na nerastné bohatstvo v Egejskom mori. Vyriešená stále nie je ani otázka Cypru, ktorého časť Turecko de facto okupuje a tiež vzťah tureckej vlády ku kurdskej národnostnej menšine.

Foto: Wikipedia.org

späť