Ľudia, pohybujúci sa pešo, na bicykli, vlakom, autom, parníkom či inou loďou, to majú zdanlivo ťažšie, no k vode sa môžu dostať a užiť si jej chladivé účinky. Rozdiel je v tom, kde sa práve hodláme namočiť do tejto tekutiny. Ak dôjde k situácii, že sme práve v horách vyliezli na vrchol horského hrebeňa a chceme sa okúpať nad hranou desaťmetrového vodopádu, nemusí to dopadnúť dobre. Podobne aj v prípade, že sme na neznámom (pre nás) morskom pobreží, kde nevieme, kedy príde príliv či odliv, alebo či tu nepôsobia silné prúdy. Nielen pri kúpaní, no aj pri plavbe okolo pobrežia mora, naprieč väčším jazerom, kde sotva dovidíme na druhý breh, na rieke s lodnou dopravou či pri prudkom horskom potoku alebo pod haťou na Lužnici. A vôbec nemusí ísť o plavbu na športovom kajaku, kanoe, alebo hoci na nafukovacom rekreačnom člne.
Vo všetkom sa môže skrývať nebezpečenstvo, ktoré – ak ho poznáme – dokážeme minimalizovať na najmenšiu možnú mieru. Vynecháme známe poučky našich babičiek: „Nechoď do vody rozpálený“, „Po jedle do vody neskákaj!“ hoci aj na nich je, samozrejme, mnoho pravdy, ale venujme sa skôr vode a pádlovaniu. Ak ideme po známej rieke, kde sme sa už veľakrát plavili (no aj tá sa môže meniť), je potrebná pozornosť na známych miestach (väčšinou to bývajú hate, ostré zákruty tiahnuce loď do pobrežných porastov či na padlé stromy). Väčšina vodákov na našich riekach nepoužíva plávaciu vestu ani helmu, nie je to nevyhnutné, no určite by nemali chýbať deťom a mládeži. V súčasnosti už predsa len čoraz viac ľudí sa stará o svoju bezpečnosť na vode a zaobstarajú si plávaciu vestu aj na takéto toky. Zvlášť ak nie sú dobrí plavci, alebo si nie sú istí, či by uspeli pri dlhšom plávaní v prúdiacej vode. Plávacia vesta nielen že pomáha pri plávaní, no aj tlmí nárazy o kamene v prípade prevrhnutia a zohreje v chladnom počasí, čím zabráni podchladeniu v takom prípade. Helma je nevyhnutná na divokú vodu, ktorú však v lete na našich riekach hľadáme len ťažko. Na zahraničných riekach to však môže celkom iné, a preto by nemala chýbať vodákom, vyhľadávajúcim takéto toky. Oboje – plávacia vesta aj prilba, sa môže hodiť už pri splave hatí. Nielen pred kameňmi, ale hoci aj pred ranou pádlom od „zadáka“, lebo „háčik“ samozrejme môže za všetko, čo sa stane na lodi, teda aj za prevrhnutie v priepustu. Pomôcť môže aj pri plavbe po zarastených tokoch, kedy sa musíme viac obávať nárazov na konáre nízko nad vodou ako sily vody. Nakoniec na riekach to pozná väčšina vodákov veľmi dobre, čo by im pomohlo v niektorých situáciách, nie každý sa však poučí. Ako to však vyzerá na veľkých riekach, jazerách, priehradách, veľkých rybníkoch a nakoniec aj na mori? Nezávisí na tom, na akom plavidle sa pohybujeme (samozrejme vynechajme parníky a námorné lode). Pri plavbe napríklad na Vltave v Prahe či na Labe v Děčíne, kde rieka býva hlboká a široká viac ako sto metrov, je nevyhnutné, aby loď (ak nie je nafukovacia, ktorá pláva sama od seba) bola vybavená niečím, čo by zabránilo jej potopeniu do hĺbky. Potom jediná cesta k jej nájdeniu bude potápačská technika. Niektoré kanoe a kajaky sú vybavené vodotesnými vzduchovými komorami, iné lode je dobré vybaviť nafukovacími vakmi. Tie môžu byť vyrobené z fólie alebo nánosovej textílie v tvare špičky kajaka alebo kanoe, kam ich upevníme a nafúkneme. Naplnené vzduchom spoľahlivo udržia loď nad vodou. V kanoe, ktorá nemá krytú špičku, je možné využiť nafukovacie vaky v tvare dlhého valca s priemerom okolo 15 cm („žížala“), ktoré sa priviažu okolo „bordu“ kanoe a tiež ju držia v prípade prevrhnutia nad vodou. Zmienili sme sa o veľkých riekach. Väčšinou sa na nich stretneme s lodnou dopravou. Parníky, tlačné remorkéry a ďalšie lode vytvárajú vlny, ktoré treba prekonávať aj na takejto inak relatívne pokojnej vode. Platí pravidlo, že malá loď sa vždy musí vyhnúť väčšej. Ak sa to nepodarí, nemusí takýto kontakt skončiť pre malé plavidlo dobre. Na takýchto riekach je dobré poznať pravidlá plavby (Značky a pravidlá plavebnej bezpečnosti) a riadiť sa ním. Ak sa to nepodarilo: loď sa prevrhla, sme ďaleko od brehu, no našťastie loď je zabezpečená proti potopeniu. No, čo teraz? Môžeme doplávať k brehu alebo sa pokúsiť loď otočiť na vode a vyliať. Oboje je možné, vždy je lepšie, ak je na vode viac ako jediná samotná posádka (či už na kanoe alebo na kajaku). Doplávať k brehu a ešte tiahnuť alebo tlačiť inú loď nie je jednoduché. Opäť výrazne pomôže plávacia vesta, ktorá podporuje človeka pri plávaní, takže sa pomalšie unaví. Únava a možné podchladenie hrá veľkú rolu. U niekoho môže výraz „podchladenie“ vyvolať úsmev na perách, samozrejme na rybníku za dedinou, kde v lete je teplota vody nad 20 stupňami  je nebezpečenstvo malé, ale ak k podobnému karambolu dôjde napríklad na niektorom zo švajčiarskych jazier, kde teplota vody je okolo desať stupňov, je to výrazne iné. Po polhodine plávania, hoci sa pri ňom človek zohrieva, chladná voda pôsobí cez pokožku a náchylnosť na podchladenie je vysoká.
Pravidlo brať si so sebou plávaciu vestu na väčšie vodné plochy a veľké rieky určite nie je zbytočné. Tento podporný plávací prostriedok pomôže zvlášť v prípadoch, kedy sme podcenili počasie a náhla búrka a silný vietor vytvorili veľké vlny, medzi ktorými sa naša loď iba ťažko prebíja k brehu a zrazu sa prevrhne. Bez plávacej vesty je záchrana veľmi problematická. Kým dôjde na hľadanie prevrhnutej lode, môže byť neskoro. Je to dokonca nebezpečnejšie ako hociktorá turistická rieka. Na veľkých tokoch typu Dunaj, Inn, kde tečie veľa vody, napriek tomu, že hladina je takmer rovná, vytvárajú sa na niektorých miestach krútňavy, pri prekážkach, ako sú napríklad piliere mostu, ešte ďalšie úkazy, s ktorými menej skúsený vodák môže mať veľké problémy. Plávať v takejto chladnej vode, ktorá tečie síce hladko, no rýchlo, a cesta k brehu je zdĺhavá, nie je jednoduché – opäť je tu pomocník, niekedy zavrhovaný – plávacia vesta. Proste je to prostriedok, ktorý nám môže pomôcť na akejkoľvek vode pri záchrane seba či kamarátov.
More je voda bez druhého brehu. Trochu čudné prirovnanie, no niekedy mávam taký pocit. Na mori sa vo väčšine prípadov vraciame k rovnakému brehu. Doplávať k opačnému môžu iba dobrodruhovia, ktorí sa rozhodli preplávať Atlantský či iný oceán, koniec koncov stačí len Stredozemné more. Na mori vybavenie plávacou vestou môže platiť dvojnásobne. Ak ideme na kajaku či kanoe, v mnohých prípadoch si ani nevšimneme (vzdialenosť sa odhaduje iba ťažko) a sme viac ako kilometer od brehu. Pôsobí odliv, ktorý nenápadne plavidlo unáša od brehu a naopak: pri odlive a navyše pri zlom smere vetru a vĺn je problematické pristáť. A nemusí ísť o športové plavidlo. Aj obyčajný nafukovací čln, na ktorom sme sa vydali opaľovať sa na morskú hladinu, nám môže pripraviť takýto zážitok. To isté platí o plávaní. Stačí, ak je hladina pokojná, a uplávať kilometer s loďou vyžaduje trénovaného plavca. Pričom naňho pôsobia podobné vplyvy ako na loď. Teda odliv, príliv, vlny, morské prúdy. Vtedy je plávacia vesta skutočne nevyhnutná pre každého, kto si váži sám seba. Vo všetkých takýchto prípadoch predpokladáme, že sa loď nevzdialila príliš od brehu. Ak sa rozhodneme pre plavbu medzi ostrovmi napríklad v Chorvátsku či Grécku, mali by sme mať nejaké skúsenosti s plavbou na mori a taktiež vybavenie na výrazne vyššej úrovni. Vráťme sa však k iným možnostiam ako je doplávanie k brehu s prevrhnutou loďou. Na nafukovaciu loď je možné vyliezť aj na dno a pokúsiť sa dopádlovať k brehu. Takáto loď sa nakoniec dá aj na vode otočiť do správnej polohy a znovu do nej vliezť. Vo väčších vlnách to také však nie je jednoduché. Ešte ťažšie je to s pevnou loďou, a je jedno či ide o kajak alebo kanoe. Jedinci, ktorí dokážu vliezť späť do prevrhnutého kajaku, zakryť otvor špricdekou a dostať kajak do polohy dnom dole eskimáckym obratom, sú výnimky. Navyše väčšina z nich by zrejme zvládla eskimácky obrat hneď po prvom prevrhnutí. Vždy však musia byť na vode aspoň dve lode. Na pokojnej hladine sa to dá zvládnuť, no vo vlnách (hoci malých) je to výrazne ťažšie. Jazdec dopláva na jeden koniec lode, k druhej špici príde záchranná loď. Tá ju zdvihne na svoju palubu a pomôže z väčšej časti vyliať. Potom ju prevráti späť do správnej polohy. Potom pomôže vodákovi vo vode vyliezť späť do kanoe či kajaku tak, že napríklad drží obidve lode pevne vedľa seba, a tým zvyšuje stabilitu pri návrate kamaráta do lode. Zvyšok vody sa dá vyčerpať pomocou špeciálnej pumpy alebo vybrať hubkou. Aj v takom prípade, zvlášť plávajúci vodák, ocení prítomnosť plávacej vesty na svojom tele.
Zdanlivé maličkosti, pre niekoho zbytočnosti, ktoré však každý ocení v momente, kedy ich skutočne potrebuje.

Text: Vojta Jančar

späť