Viete že? Brno – Kostnica u sv. Jakuba

A skutočne, podľa počtu kostí, resp. ľudských kostier, je brnenská kostnica na druhom mieste v Európe po rozsiahlych a tajuplných katakombách mesta Paríž. V brnenskom kostole sv. Jakuba je údajne uložených viac ako 50 tisíc kostrových pozostatkov, ktoré tu boli ukladané predovšetkým počas obdobia stredovekých morových a cholerových rán, ďalej z doby tridsaťročnej vojny, švédskeho obliehania atď.. Pri porovnaní s parížskymi katakombami, kde údajne odpočíva 6 miliónov mŕtvych na ploche zhruba rovnako veľkej ako centrum samotného mesta, pod ktorým sa nachádzajú stovky kilometrov chodieb a z ktorých je len zlomok prístupný verejnosti , je brnenské osárium predsa len skromnejšie. Ponúka sa zrovnanie s kostnicou v Sedlci, tiež známej ako kutnohorskej. Naša doposiaľ najznámejšia kostnica obsahuje zhruba 40 tisíc mŕtvych. Jej interiér aj atmosféra je však zásadne iná ako v Brne, čo si za chvíľu vysvetlíme.                                                       
História kostnice je taktiež zaujímavá. K jej znovuobjaveniu došlo relatívne nedávno, až v roku 2001, v priebehu rekonštrukcie námestia a prieskumu podzemných priestorov. Od 17. storočia sa osárium rozrastalo. Pod sv. Jakubom vznikla najskôr trojkomorová krypta. Tu boli ostatky starostlivo ukladané v jednotlivých vrstvách tak, aby nedošlo k zbytočnému poškodeniu. Morové rany a epidémie si však vyžiadali ďalšie rozšírenie. Zaujímavý je aj systém ukladania tiel. Z kapacitných dôvodov miestneho cintorína bol zavedený poriadok, podľa ktorého bol nebožtík po 10 až 12 rokoch v hrobe exhumovaný a uložený do kostnice.

Pôvodne krypta slúžila ako pohrebisko až do konca 18. storočia, kedy bol už značne preplnený svätojakubský cintorín presunutý na okraj mesta. Kostnica bola uzatvorená a prakticky zabudnutá. Vstup do nej bol iba skrz masívny poklop z námestia a nič nepripomínalo potenciálnu turistickú atrakciu, aj keď toto spojenie na kostnicu zrovna nepasuje. Teraz sa konečne dostaneme k tomu, čo vás na prehliadke čaká. Behom dvadsaťminútovej prehliadky, ktorá je organizovaná každú polhodinu po skupinách, navštívite síce nie moc rozsiahle, ale zato po architektonickej stránke nadmieru pôsobiace chodby a krypty, kde sú až s geometrickou presnosťou poskladané ostatky tiel, z ktorých vidíme prevažne kĺbové hlavice a predovšetkým lebky, ktorých očné otvory spolu s výstižným podsvietením interiéru a citlivými tónmi violončela v pozadí, podčiarkujú atmosférickú pôsobivosť tohto miesta.

Aj napriek značnému veku celého podzemného komplexu sa architektom podarilo vytvoriť niečo, čo pôsobí na jednu stranu depresívne a celkovo moderne zároveň. Interiér niektorých miestností bol „prispôsobený“ aj inštaláciou liatinových sôch a dekorácií, ktoré atmosféru nerušia, naopak ju vhodne doplňujú, ale to nechám na vašom vkuse a názore. Počas prehliadky je k dispozícii aj sprievodkyňa, ktorá však iba návštevníkov uvedie do podzemia a následne nechá priestor na prípadné otázky. Vstup do kostnice sa nachádza vedľa priečelia kostola sv. Jakuba na rovnomennom námestí, zhruba 100 metrov od hlavného brnenského námestia Slobody a nájdete ho podľa masívneho pieskovcového monolitu. Od stanice ČD je to pohodlnou prechádzkou cez centrum mesta zhruba 15 minút. V blízkom okolí sa nachádza nespočetné množstvo reštaurácií, barov a kaviarní. Mala výčitka však padá na propagáciu tohto unikátneho miesta, nakoľko nikde po ceste nezhliadnete propagačný plagát či informačnú turistickú šípku, ale aj tak sa isto vydáte k tomuto nadmieru pôsobivému miestu, ktoré rozhodne stojí za to navštíviť! Odniesť si môžete aj suvenír v podobe presného odliatku lebky, takmer nerozpoznateľného od originálu...

Text a foto: Jan Chaloupka