SR, Ždiar – goralský klenot pod Tatrami

Na slovensko-poľskom pomedzí vyrástla jedna z najkrajších goralských dediniek, ktorá láka nielen domácich turistov, ale aj tých zahraničných. Vďaka jedinečnej goralskej kultúre, ktorú tu prezentuje jedinečná architektúra v podobe dreveníc, charakteristické ornamentálne kroje, ale aj každoročne sa konajúce Goralské folklórne slávnosti plné tanca, spevu a zvyklosti Goralov (etnografická skupina charakteristická špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, zachovávajúca prevažne valašský folklór) sú tu tradície stále živé. Navyše okolitá úchvatná prírodná scenéria podtatranskej oblasti zaraďuje túto dedinku medzi klenoty Slovenska.

Dejiny obce resp. osídľovania oblasti sa začali písať v roku 1282. Spočiatku tunajšie pozemky vlastnili šľachtické rody, neskôr ich začali využívať pastieri, drevorubači a uhliari, ktorých úlohou bolo vypaľovať les a tým rozširovať pastviny. Tento spôsob obhospodarovania sa nazýval „žiarenie lesa“. Práve táto činnosť dala údajne pomenovanie obci Ždiar, ktorú zakladá kastelán František Lužinsky približne v druhej polovici 16. storočia. Iná legenda zas uvádza, že názov bol odvodený od nočného svetla tzv. Zorničky, ktorá svietila v dreveničke uhliara, ktorý sa tu usadil. Nech je tomu akokoľvek, isté je, že spočiatku tu boli zakladané lazové osady, ktoré sa postupne poprepájali až do súčasnej podoby. Dnes tu žije vyše 1 300 obyvateľov, ktorí využívajú blízkosť hraníc a stále rastúci turizmus, preto núdzu o ubytovanie či stravovanie tu rozhodne mať nebudete.

 Avšak našu pozornosť pútala hlavne pôvodná architektúra. Tej sa v obci zachovalo síce veľmi málo, no predsa sa ju oplatí vidieť. Tradičné drevenice sú typické modrým škárovaním, červenými okennými rámami a ornamentmi zdobenými drevenými kladami. Všetky tieto vzácne zoskupenia stavieb sú vyhlásené za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry a dodávajú Ždiaru osobitý kolorit. V jednom z domov je zriadené aj múzeum, kde máte možnosť zažiť Ždiarsku svadbu, obliecť sa do kroja či si  zajazdiť na konskom záprahu cez Ždiar a blízke okolie, taktiež ochutnať miestne špeciality a popritom si vypočuť tóny goralskej hudby.

Pokiaľ budete mať šťastie, natrafíte aj na nejaký ten goralský kroj. Tie v Ždiari sú o čosi bohatšie výzdobou ako v okolitých goralských obciach. Typickým prvkom ženského kroja je tzv. „raňt seuch“ – rovný pruh riedko tkaného plátna a mužského kroja tzv. „kapeľušok“ – klobúk, ozdobený bielymi malými lastúrami a veľkým orlím perom. Zaujímavosťou je, že už v roku 1925 tu vzniká prvý ľudovo umelecký súbor, a taktiež že dedinku často navštevoval znalec ľudového umenia Karol Plicka, ktorý tu nafotil jedinečné dokumentárne fotografie a viaceré filmové scény dnes už legendárneho filmu Zem spieva.

Podtatranská obec je aj ideálnym východiskovým bodom pre turistiku. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bol Ždiar dokonca jednou z najviac turisticky využívaných tatranských destinácií. Avšak uzáverou turistických chodníkov v Belianskych Tatrách nastal výrazný pokles záujmu. Napriek tomu v súčasnosti poskytuje vynikajúce možnosti k výletom do Bachledovej doliny, kde sa nachádza lyžiarske stredisko, rozhľadne či relatívne novootvorený Chodník korunami stromov. Ďalej sa môžete vydať po jednosmernom náučnom chodníku Monkova dolina – Kopské sedlo, náučným chodníkom Belianské lúky alebo absolvovať túru na vysokohorskú chatu Plesnivec, navštíviť Beliansku jaskyňu či lyžiarske stredisko Strednica, ale aj nový Family Park Strachankovo.

Dedinka Ždiar je miestom, kde sú tradície stále živé a v spojení s čarokrásnou prírodou sa postarajú o nezabudnuteľný zážitok. Presvedčiť sa o tom ale už musíte sami.

GPS: 49°16'14.5"N 20°15'51.8"E

Text: Oskár Mažgút

Foto: Karin Hörmannová, Wikipedia: AnnetteK (úvodná), Robzle, Ing.Mgr.Jozef Kotulič (2x)