SR: Zaujímavosti mesta Krupina – Turecké studne

Poloha mesta

Mestečko Krupina leží v severozápadnej časti Krupinskej planiny, v tzv. Bzovíckej pahorkatine, ktorá už predstavuje podhorie Štiavnických vrchov. Medzi jej najvýznamnejšie vodné toky patrí rieka Krupinica a riečka Bebrava. Nie však tá všeobecne známa Bebrava, ktorá preteká aj mestom Bánovce nad Bebravou, ale tá kratšia, menej známa, na ktorej je vybudovaná aj rovnomenná vodná nádrž Bebrava. Krupina sa rozkladá na mierne vyvýšených riečnych terasách a postupne sa rozrastá aj do miernych či strmších svahov Krupinskej planiny. Každého turistu určite očaria krásy okolitého prírodného prostredia a nádherné atraktívne scenérie, ktoré sa mu počas prechádzok po okolí naskytnú. Do západnej časti katastrálneho územia mesta zasahuje CHKO Štiavnické vrchy. Nachádzajú sa tu aj viaceré maloplošné chránené územia, ako napríklad Národná prírodná rezervácia Mäsiarsky bok, Prírodná rezervácia Holý vrch či Národná prírodná pamiatka Štangarígeľ (Krupinské bralce). V poslednom období sa návštevníci mesta, ale aj domáci, čoraz viac zaujímajú o doposiaľ málo známu historickú lokalitou Štrampľoch. A preto si o nej v dnešnom článku povieme niečo viac.

Štrampľoch alebo tiež Turecké studne

K naozaj zaujímavým pamiatkam mestečka Krupina patrí aj starý kamenný lom domácimi nazývaný Štrampľoch, no medzi širšou verejnosťou známy skôr ako Turecké studne. Nájdete ho východne od centra mesta, na ceste medzi Krupinou a rekreačnou oblasťou Tepličky. História miesta je však dodnes nejasná a opradená tajomstvom. Z názvu je síce zrejmé, že išlo o lom (nemecky Steinbruch = kamenný lom), avšak doposiaľ nie je jasné, prečo je časť z neho pomenovaná Turecké studne. Nevylučuje sa, že kameň z tohto lomu bol použitý pri viacerých stavbách, či už starovekých alebo novovekých, v samotnom meste Krupina. Mohol sa použiť napríklad pri stavbe Krupinských hradieb, brány, alebo tiež kostolov či kaplnky. Predpokladá sa však, že pravdepodobne išlo nielen o lom, ale tiež o akési obydlia, v ktorých sa v 16. a 17. storočí ukrývali Turci. Skutočný vek týchto obydlí je však ťažké presne určiť. Taktiež sa niektorí historici, ale aj miestni domnievajú, že časť tohto priestoru slúžila ako provizórne obydlie ešte aj v 19. a na začiatku 20. storočia. Nedá sa vylúčiť ani to, že tunajšie priestory kedysi mohli slúžiť ako pivnice, ktoré boli neskôr zaliate vodou. Aj v ich okolí sa totiž nachádza viacero pivníc vytesaných do brala, v ktorých sa uskladňovalo a dorábalo víno, keďže sa v krupinskom katastri až do 19. storočia vo veľkom pestoval vinič hroznorodý. Taktiež to mohli byť aj kúpele. Z vonkajšej strany lomu totiž vidieť akési kamenné schody a hore pozostatky, ktoré pri zapojení fantázie pripomínajú terasu. Kamenná izba vytesaná do skalného útvaru, ktorej vznik a účel doteraz nie je jasný, je ďalšou zaujímavosťou lomu. Jej vznik a účel je však stále zahalený tajomstvom.

V poslednom období prešla celá táto oblasť revitalizáciou a dôkladným vyčistením. Zo zaliatej skalnej izby bola vyťahaná voda a kal, ale tiež komunálny odpad, ktorý sem nezodpovední občania za mnoho rokov naznášali. Boli tu osadené lavičky a stôl, ako aj informačná tabuľa. V okolí vysadili novú zeleň. Dnes sa sem dostanete pohodlnou prechádzkou priamo z centra mesta po novoznačenom turistickom chodníčku.

V ďalšej časti sa dočítate o krupinskej strážnej veži –  Vartovke.

Text a foto: O. Maňáková