SR, Vysoké Tatry – Zamkovského chata

Vyučený fotograf Štefan Zamkovský pochádzal z Levoče, no svoj život prežil na horách, o čom svedčí aj jeho prvá práca, ktorú si našiel kde inde ako v Tatrách. Bola to práca nosiča na Téryho chate a Zbojníckej chate. Venoval sa aj horolezectvu a získal si povesť jedného z najlepších horolezcov v široko-ďalekom okolí. Štefan Zamkovský bol veľmi pracovitý a húževnatý človek, ktorý miloval hory. Už v roku 1936 sa stal spoluchatárom na Téryho chate. A práve tam mu možno skrsla myšlienka vybudovania si vlastnej chaty. Jeho snom bola výstavba chaty v Malej Studenej doline. A tak so svojou manželkou v roku 1942 spracoval projekt na výstavbu novej dvojpodlažnej chaty. Projektu nestálo nič v ceste, a tak sa začalo s jeho realizáciou. Dolné podlažie chaty tvorila jedáleň, kuchyňa a byt chatára. Horné podlažie zas hosťovské izby. Po otvorení chaty pre verejnosť spočiatku neniesla chata žiadne meno. No vďaka obrovskej charizme chatára a príjemnej atmosfére, ktorá z chaty vyžarovala,  začala sa chata pomenúvať podľa pána domáceho - Zamkovského chata, a tak sa volá až dodnes.

Z minulosti chaty je zaujímavá spoločnosť, ktorá chatu navštevovala. Okrem turistov a horolezcov sa počas 2. svetovej vojny na chate ukrývali politický utečenci či manželky a deti partizánov. Ako každá tatranská chata, aj Zamkovského chata má za sebou tienistejšiu minulosť. V roku 1948 bola chata manželom Zamkovským znárodnená a doslova ju museli opustiť, nakoľko boli priradení ku „kapitalistom“, čo bolo vo vtedajšej dobe neprípustné. V roku 1951 chatu prebral Slovaktour a začala sa volať Chata kapitána Nálepku, aby nikomu nepripomínala pôvodného majiteľa. Štefan Zamkovský sa po nedobrovoľnom opustení svojej chaty na krátky čas zamestnal na Bilíkovej chate. No vďaka „politickým“ rozhodnutiam musel opustiť územie Vysokých Tatier. Napriek všetkým snahám zmazať jeho meno z bohatej histórie Tatier, domáci ako aj turisti volali chatu „Zamka“. Od roku 1991 začala niesť chata opäť pôvodný názov. Ak sa vrátime ešte trošku späť v čase, tak v roku 1989 bola na chate spustená prevádzka  malej vodnej elektrárne. V roku 1993 bola chata v rámci reštitúcie vrátená dedičom Štefana Zamkovského. Od roku 1996 po súčasnosť spravuje chatu Ing. Jana Kalinčíková, ktorá už pred tým získala skúsenosti na Zbojníckej chate.

Zamkovského chata v súčasnosti disponuje šiestimi izbami a 25 lôžkami so spoločnými sociálnymi zariadeniami. Na prízemí sa nachádza kuchyňa a útulná jedáleň. Pred chatou je pomerne veľká terasa, kde si počas letných dní môžu turisti oddýchnuť a občerstviť sa. Chata je zásobovaná nosičmi zo skladu na Hrebienku. Interiér chaty dotvárajú historické fotografie z výstavby chaty a z prvých rokov jej prevádzky.

K Zamkovského chate sa dostanete jednoducho, a to z osady Starý Smokovec na Hrebienok a odtiaľ nenáročnou červeno značenou trasou smerom na Skalnaté pleso. Asi hodinkovú prechádzku zvládnu aj deti. Chodník je celoročne prístupný. Zamkovského chata je ideálnym východiskovým bodom pre túry na Téryho chatu alebo na Tatranskú magistrálu. Cestu na chatu dotvárajú Vodopády Studeného potoka.  Chata ponúka pre svojich návštevníkov aj jedinečné špeciality, a to typický bylinkový nosičský čaj, „Svištie mlieko“, alkoholický nápoj Rainerovku, či sladkú maškrtu Tatramelky.

Text a foto: Oskár Mažgút