SR: Vysoké Tatry – zabudnuté Bystré sedlo

Mlynická dolina

Ešte za svitania nás príjemne drkotajúci voz ozubnicovej železnice (tzv. „zubačky“) dopraví zo Štrby, rýchlikovej stanice ležiacej na železničnom koridore Žilina – Košice, do lona turistického ruchu na Štrbskom Plese. Od stanice sa vydáme po ceste mierne doprava, okolo plesa, smerom ku športovému areálu so skokanskými mostíkmi. Cestou sa napojíme na žltú turistickú značku, ktorú po väčšinu dňa nespustíme z očí. Prejdeme tak jednosmernú okružnú trasu, ktorá stúpa Mlynickou dolinou k Bystrému sedlu a následne schádza k ústiu Furkotskej doliny. Prvá časť našej približne sedemhodinovej túry vedie po relatívne rušnom turistickom chodníku k vodopádu Skok. Tento „obojsmerný“ úsek je sprístupnený celoročne, avšak na ďalšiu časť turistického chodníka môžeme z dôvodu ochrany prírody vkročiť len v období od 15. júna do 31. októbra. Klzké žulové platne 25 m vysokého skalného stupňa, z ktorého spadajú vody Mlynice a vytvárajú tak jeden z najvyšších vodopádov v Tatrách, opatrne prekonáme pomocou reťazí. Nad vodopádom sa pred nami objaví pleso nad Skokom. Počas leta sa na jeho hladine zrkadlia nápadité žlté kvety chráneného horca bodkovaného.

Bystré sedlo

Než dôjdeme k Bystrému sedlu, musíme ešte zdolať skalný stupeň, za ktorým sa nachádza záverový kar doliny vyplnený Capím plesom a o niečo vyššie takmer kruhovým Okrúhlym plesom. Snáď až teraz si začíname uvedomovať, že sme vstúpili do magickej krajiny, ktorej ostré krivky boli po roztopení ľadovca na konci poslednej doby ľadovej len pred 10 000 rokmi obnažené. Z karu stúpame vyše 200 výškových metrov náročnými serpentínami v suti a po skale pomocou reťazí až do úzkej skalnatej štrbiny vo výške 2300 m. Práve sa nachádzame na Bystrej lávke, trošku južnejšie od skutočného Bystrého sedla. Pôvodná turistická trasa bola totiž kvôli narušeniu stability svahu z Bystrého sedla preložená , a to už v roku 1993. Zovretí skalnatým hrebeňom, spájajúcim Furkotský štít (2404 m n. m.) na severe s Veľkým Soliskom (2413 m n. m.) na juhu, pozorujeme napríklad výrazný vrchol Štrbského štítu (2381 m n. m.) nad Capím plesom či rázsochu Kriváňa (2494 m n. m.) na západe.

Furkotská dolina

Odpočinutí zídeme do Furkotskej doliny. Na jej dne sa v letnom slnku blyštia hladiny Wahlenbergových plies. Počas neľahkého zostupu po suti treba pozerať pod nohy a výhľady z Furkotskej doliny do podhoria radšej obdivovať len počas zastávok. Cesta nás dovedie po juhozápadnom úpätí masívu Solisiek na rázcestie s modrou turistickou značkou. Odtiaľ sa dá zísť po žltej značke až na tatranskú magistrálu (červená značka), ktorá vedie späť na Štrbské pleso, alebo môžeme po modrej značke dôjsť približne za 15 minút na Chatu Pod Soliskom a dopriať si ešte nejakú sladkú odmenu.

Solisko

Pri Chate Pod Soliskom ústi lanová dráha vedúca zo Štrbského Plesa, ktorú hojne využívajú lenivejší turisti. Musíme sa preto pripraviť na veľmi rýchle vytriezvenie z celodenného opojenia tichou spoločnosťou karpatskej fauny a flóry spočívajúcej v tieni žulových stien. Pokiaľ máme sily aj čas nazvyš, môžeme od chaty podniknúť približne hodinový výstup po červenej značke na Predné Solisko (2093 m n. m.). Serpentíny vedúce na vrchol sú ale obzvlášť v hlavnej turistickej sezóne kvôli zástupom turistov prakticky nepriestupné. No aj od samotnej chaty sa naskytá perfektný výhľad do krajiny. Cestu dole na Štrbské Pleso podnikneme buď pomocou sedačkovej lanovky, alebo pešky po zjazdovke – vyše hodinu dlhým, nie príliš zábavným zostupom, ktorým vedie modrá turistická značka. 

Text/foto: Blanka Pechačová

Preklad: O. Maňáková