SR: Ľubietová – starodávne banské mesto
Ľubietová leží na rozhraní Slovenského Rudohoria a stredohoria pod Ľubietovským Veprom. Preteká ňou potok Hutná, ktorý je ľavobrežným prítokom Hrona.
Ľubietovský Vepor
Na juhovýchod od Ľubietovej sa nachádza prírodná rezervácia rozprestierajúca sa na hrebeni medzi vrchmi Vepor (1277 m n. m.) a Hrb (1255 m n. m.). Ľubietovský Vepor je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Poľana. Chráneným prvkom tejto rezervácie sú spoločenstvá jedľových bučín, ale vyskytujú sa tu aj vzácne druhy zo sveta flóry (vstavače, žltohlav, lykovec, ľalie, poniklec a waldštajnka) a fauny (orol krikľavý, výr skalný, salamandra škvrnitá, mlok karpatský a iné).
Na Vepri sa nachádza križovatka 19°033´ východnej zemepisnej dĺžky a 48°040´severnej zemepisnej šírky, toto miesto je považované za geografický stred Slovenska.
Vznik Ľubietovej
Archeologické nálezy z roku 1959 vo vápencovej jaskyni v okolí Ľubietovej nasvedčujú tomu, že k osídleniu tejto oblasti došlo už niekedy v eneolite (neskorá kamenná doba).
V 5. a 6. storočí prišli na naše územie Slovania, ktorí sa tu natrvalo usadili. Živili sa okrem poľnohospodárstva a remesiel, ťažbou rudy povrchovým spôsobom, čiže kopali jamy, z čoho sú odvodené niektoré časti chotára – Jamy, Jamešná.
K tatárskym vpádom z 13. storočia sa viaže smutná povesť súvisiaca so vznikom názvu doliny Ženská, podľa ktorej sa ženy a deti ukryli pred Tatármi v blízkych baniach. Keď sa ich Tatárom nepodarilo vylákať von, nakládli pred baňou oheň a všetkých vnútri vydusili.
Prvou zachovanou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1241, v ktorej sa spomína villa Lwbete.
Históriu Ľubietovej z obdobia tesne po vzniku nepoznáme, ďalšou zmienkou je až jej povýšenie na mesto kráľom Ľudovítom Veľkým z roku 1379. V ďalšej histórii dostala Ľubietová od panovníkov rôzne práva (mlyna, jatky, kúpeľného domu) a slobody (od platenia poplatkov, mýta, pohybu po krajine, voľné obchodovanie) pre svojich občanov. V 16. a 17. storočí trpela obec tureckými vpádmi, povstaniami, národnostnými spormi a morovými epidémiami.
V roku 1564 bol na námestí Ľubietovej postavený hrad, ktorý mal pôvodne slúžiť na obranu pred Osmanskou ríšou. Až poň sa však Turci nikdy nedostali. Toto obdobie pripomína názov lokality nad obcou – Obraz – je to miesto, kam sa Turci dostali najbližšie a v minulosti sa tu nachádzal obraz namaľovaný na plechu. Turecké vojny pripomínajú tiež povesti o hrdinovi Vavrovi Brezuľovi zachytené aj Boženou Němcovou.
Významným medzníkom v histórii Ľubietovej bolo v revolučných rokoch 1848 – 1849 Hurbanovské povstanie, ktoré začalo na podnet vychádzavší práve odtiaľto.
Baníctvo a hutníctvo
Ľubietovú v minulosti preslávilo bohatstvo rúd. Ťažilo sa tu zlato, meď a železná ruda, pričom najvýznamnejšou surovinou bola medená ruda. No posledná zmienka o jej ťažbe je z roku 1872. Po úpadku medi sa mesto zameralo na ťažbu a spracovanie železnej rudy. V roku 1692 tu bola dokonca postavená prvá vysoká pec v Uhorsku a v miestnej maši boli uliate súčiastky na prvý parný stroj z roku 1722, ktorý vznikol v Novej Bani a slúžil na odčerpávanie vody z baní.
Hrnčiarstvo
Po úpadku baníctva sa začali rozvíjať remeslá a poľnohospodárstvo. Vďaka výskytu kvalitnej hrnčiarskej hliny sa do popredia dostalo hrnčiarstvo. Miestni hrnčiari vyrábali viac ako 50 druhov výrobkov najmä v zimných mesiacoch a na jar odchádzali z domovov, aby svoje výrobky predávali na trhoch. Dnes je už hrnčiarska výroba minulosťou.
Včelárstvo
Včelárstvo má dlhoročnú tradíciu v okolí obce Ľubietová. Odpradávna patrilo brtníctvo (vyberanie medu lesných včiel z útrob bútľavých stromov) popri poľnohospodárstve, love a rybolove medzi hlavné zdroje obživy na tomto území. Okrem domácností, prevádzkovalo mesto veľkochov včiel na Čelienci od roku 1716.
Historické pamiatky
V obci sa nachádza množstvo kultúrnych pamiatok nadregionálneho významu. Prvou z nich je evanjelický kostol augsburského vyznania, ktorý stojí v obci od roku 1807. Jeho rekonštrukcia sa uskutočnila v lete roku 1899 a priniesla kostolu množstvo pseudogotických prvkov. Dnes má chrám pôvodné len múry. V kostole okrem iného môžete vidieť medený luster a krstiteľnicu, ktorú chrámu darovali robotníci z Podbrezovej, Hronca a ľubietovskej Huty.
Ďalším ľubietovským skvostom je rímskokatolícky kostol svätej Márie Magdalény, stojaci na severe nad obcou. Pôvodný kostol bol spomenutý už niekedy v 14. storočí. Dnes ho pripomína už len gotický vstupný portál, inak je chrám postavený v barokovom slohu (nesie prvky). Pri hlavnom vchode sa nachádza impozantná veža stojaca na dvoch masívnych pilieroch a celý kostol je obohnaný múrom, ktorý by už potreboval opravu.
Na námestí stojí socha Jozefa Messerschmidta od sochára Vojtecha Ihrinského z roku 1934, ktorá je spomienkou na človeka, ktorý sa pričinil o zveľadenie obce v období silnejúcej maďarizácie pred prvou svetovou vojnou.
Za zmienku stojí tiež Kaplnka sv. Jána Nepomuckého alebo meštiansky rokokový dom stojaci v obci.
Dnes žije Ľubietová množstvom kultúrnych a spoločenských akcií, športových podujatí, trhov a rôznych folklórnych vystúpení. Tunajší folklórny súbor je známy najmä svojím debnárskym tancom, ktorý nemá na Slovensku obdoby, a je pozostatkom z čias nemeckého osídľovania banských miest.
Okolie zase láka nadšencov putovania prírodou úchvatnými výhľadmi z okolitých kopcov.
Text: Zuzana Megerssová
Foto a zdroj: Obec Ľubietová
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok
Súvisiace články
SR: Vlkanová – Malebná obec v srdci Slovenska
SR, Poľana – sopečná kráska
SR, Rimavská Sobota: Gemersko-malohontské múzeum
Slovensko: Motyčky - miesto na aktívny relax
SR: Malachov - ideálne miesto na relax v lone prírody
SR, Brusno: mestečko s vodným bohatstvom – VIDEO
Súvisiaca fotogaléria
SR, Poľana – potulky sopečným pohorím
SR, Turecká - tradičné preteky takzvaných Krňačiek
Súvisiace video
SR, Banská Bystrica – návšteva skanzenu bojovej techniky
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.