SR, Svit: Prírodná rezervácia Baba

Článok vám prináša:

Neďaleko autobusovej stanice, alebo kúsok od mestského cintorína sa nachádza vstupná brána do Prírodnej rezervácie Baba, ktorou sa nás chystal previesť rovnomenný náučný chodník. Jeho prvá informačná tabuľa nás informovala, že prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1988, a to z dôvodu ochrany botanicky významnej lokality prevažne teplomilnej vegetácie o rozlohe 205,15 ha. Rezervácia sa rozprestiera v nadmorskej výške 750 až 995 metrov a tvorí tzv. vegetačný most spájajúci Nízke Tatry nad dolinou Váhu so Slovenským Rudohorím v povodí Hornádu a Hnilca. Vďaka rôznorodej orientácii kopcov sa tu vytvárajú ojedinelé teplomilné rastlinné spoločenstvá v blízkosti chladnomilných.

Po vstrebaní informácií sme sa vydali na 4 kilometre dlhú púť s piatimi resp. už len štyrmi náučnými zastaveniami. Všade okolo nás bola zeleň, či už v podobe stromov, tráv, kríkov v ktorej kontrastovala bohato kvitnúca kvetena. Zaujali nás aj domorodí obyvatelia - motýle, chrobáky a všakovaký iný hmyz. Lesné chodníčky boli obsypané padnutými šiškami, ktoré pod našimi nohami príjemne praskali. Les hýril sviežosťou, nakoľko pod korunami stromov rástla tráva vytvárajúca dlhosiahle zelené koberce. Postupne sme naberali výšku a pred nami sa zjavil nadmerný lesný hríb, drevená zvonkohra a búdka pre netopiere. Najskorej išlo o miesto, kde by ste mali zastať a ešte viac vnímať krásu okolitého lesa a jeho obyvateľov. Zakrátko chodník križoval lesnícky výsek, ktorý poskytol nevídaný pohľad na Svit, Podtatranskú kotlinu a hlavne na majestátne Vysoké Tatry.

Po chvíľke rozjímania sme pokračovali ďalej a o pár desiatok metrov sme narazili na druhú náučnú tabuľu a zalesnený vrchol Malý Smolník (953 m n. m.). Dozvedeli sme sa, že pokiaľ budeme mať šťastie, môžeme stretnúť divú mačku, rysa, vlka, líšku, diviaka, orla, sokola alebo jeleniu zver. Dovedna by sa v rezervácii malo nachádzať 61 chránených druhov živočíchov. Našťastie okrem drobného hmyzu a zvukov kuvíčkov sme nič nepozorovali.

Napriek tomu, že stúpanie bolo mierne a okolitý terén zalesnený, občas z podložia vytŕčali veľké skalné bloky vápencov, resp. dolomitov, a práve o geologických pomeroch nás informovala tretia náučná zastávka v poradí. Vek týchto hornín sa datuje do druhohôr. Zaujala nás posledná informácia, ktorá vypovedala o podzemnom výskyte krasových prejavov, zjednodušene  povedané jaskýň alebo vyvieračiek. No ani na tie sme počas našej vychádzky nenatrafili.

Pred nami bolo posledné stúpanie, les bol redší a my sme tušili, že sme dosiahli najvyšší bod našej túry, a to vrchol Smolník (995,3 m n. m.). Bol síce skalnatý, ale okrem nádherných skalných ruží  sme v jeho okolí nič nebadali, iba ak oproti stojacu kovovú konštrukciu vysielača.

Dlho sme sa tu nezdržali a pokračovali cestou smerujúcou takpovediac z kopca. Asi po piatich minútach sme zbadali predposlednú zastávku. Tá nás obohatila o vedomosti, že sa nachádzame v pohorí Kozie chrbty, ktoré ležia medzi dvoma najvyššími pohoriami Slovenska. Ich najvyšším vrchom je Kozí kameň (1 255 m n. m.) a pod ním sa nachádza známa rekreačná oblasť Lopušná dolina, ktorú sme v minulosti zjazdili na bicykli. 

Cez lúky plné mohutných bodliakov, krehkých ľalií či liečivého pamajoránu sme sa ocitli pri poslednej zastávke. Tá bola venovaná flóre. Menovať ju nebudeme, ale jej pestrosť bola obdivuhodná. Z lúk sme sa dostali na asfaltovú cestu, ktorá nás priviedla k riečke Mlynica, neskôr k sútoku s riekou Poprad až do Svitu. Celá túra bola nenáročná, trvala nám asi hodinku a pol aj s početnými prestávkami.

Keďže nám ešte zvýšil čas, tak sme navštívili aj malý geopark pri Základnej škole Komenského vo Svite, ktorý nás previedol geologickou históriou priľahlých území. Výlet náučným chodníkom Baba, ako aj návštevu geoparku vám môžeme len vrelo odporučiť. Bude dozaista príjemným spestrením vašich potuliek po Slovensku.

GPS: 49°03'12.2"N 20°12'24.6"E (začiatok náučného chodníka Baba)

GPS: 49°03'30.2"N 20°12'28.8"E (geopark)

Text a foto: Oskár Mažgút