SR: Svit – Baťove mestečko I.

Článok vám prináša:

Skôr ako sme sa vydali na prechádzku po malebnom mestečku, otvorili sme si knižku o histórií tejto obce a začítali sa do jej krátkeho, ale za to pútavého životného príbehu. Dozvedeli sme sa, že o vznik mestečka Svit sa postarala obuvnícka spoločnosť Baťa zo Zlína, na čele s legendárnym Tomášom Baťom, ktorá skúpila pozemky v Podtatranskej kotline od obce Veľká.

Jej cieľom bolo založenie nového podniku na výrobu viskóznych vlákien. Práve od tejto továrne sa údajne odvodil aj názov mestečka Svit – Slovenská VIskózna Továreň. Zaujímavé boli aj podmienky predaja pozemkov.  Tá najzaujímavejšia bola požiadavka zamestnávať predovšetkým občanov z obce Veľká. Ďalšou bolo napríklad, že kancelária závodu musí byť vždy len na území obce Veľká.

Po odpredaji pozemkov a výstavbe továrne nastala aj hromadná výstavba rodinných domov. Vo februári 1936 bol závod uvedený do prevádzky s 90 pracovníkmi a už koncom toho istého roku zamestnával podnik 530 zamestnancov. Čím viac sa továreň rozširovala, tým bola dostavba bytov pre zamestnancov rozsiahlejšia.  S rozmachom továrne sa stupňovali aj požiadavky na dodávanie energie a dopravnú infraštruktúru. To malo za následok napríklad pokusnú ťažbu uhlia v niekdajšom katastri obce Štrba, kde sa celkovo vyťažilo 1000 ton uhlia, či vybudovanie koľajišťa.

Vzostup a samostatnosť

V roku 1937 začali na základe požiadaviek obyvateľstva žijúceho v okolí továrne vznikať prvé školy a vybudovalo sa aj provizórne kino. Do roku 1941 bolo vybudované futbalové ihrisko, obchodný dom, internáty a ďalšie spoločensko-kultúrne budovy.  Do začiatku druhej svetovej vojny  zastavovali vo Svite aj rýchliky či zaujímavá autobusová linka Viedeň – Krakov.

Počas niekoľkoročnej vojny sa tu zvádzali tuhé boje, ktoré našťastie viedli k oslobodeniu mesta. V roku 1945 sa v obci zastavil aj prezident Dr. Eduard Beneš, netušiac,  že ho obec o rok neskôr požiada o čestné občianstvo, už ako samostatné mestečko. Osamostatnenie prebehlo presne 4. júna 1946.

Do roku 1950 sa uskutočnili rôzne stavebné úpravy mesta, ktoré ho mali zatraktívniť a zároveň zabezpečiť pred nevyspytateľnými vyčíňaniami prírody.  Najvýraznejším takýmto prvkom sa stala prestavba koryta rieky Poprad, ktorá bola vkusne vyregulovaná pod úbočie pohoria Baba.

Ďalej nasledovala neutíchajúca výstavba budov a zlepšovanie životných podmienok obyvateľov, všetko pod patronátom závodu, ktorý sa práve v tomto období rozširoval o závod Chemosvit zaoberajúci sa výrobou chemických a strojárenských materiálov. Neskôr vzniká, resp. pokračuje v tradícií výroby pletiarenských výrobkov nemenej známy závod Tatrasvit. Za zmienku stojí aj potravinársky priemysel, ktorý robil a stále robí mestu dobré meno aj mimo hraníc regiónu.

Vybavený takýmto množstvom informácií sme sa vydali na prechádzku ulicami a uličkami tohto „Baťovského mestečka“. Na každom kroku nás sprevádzali tzv. „Baťovské tehlové domy“, natrafili sme na jeden zaujímavý náučný chodník a dostali sme sa aj k známej cyklotrase. Ale o tom si povieme až o týždeň.

GPS: 49°03'40.5"N 20°11'55.0"E

Text a foto: Oskár Mažgút