SR, Malé Karpaty: Roštún – neobyčajne krásna príroda

Bola sobota ráno a slnečné počasie. Nedalo nám sedieť doma a radšej sme naše kroky nasmerovali na autobusovú stanicu v Bratislave, odkiaľ sme sa v poloprázdnom autobuse presunuli do obce Plavecké Podhradie.

Táto dedinka sa nachádza v okrese Malacky a prvá zmienka o jej vzniku pochádza z roku 1274. Bohatá je na historické pamiatky, čo potvrdzujú krásne stavby v podobe renesančného kaštieľa z polovice 17. storočia, rímskokatolícky kostol sv. Barbory z roku 1797 a hlavne hrdo týčiaci sa nad obcou Plavecký hrad.

Zakrátko po vystúpení z autobusu sme sa napojili na modrú turistickú značku smerujúcu k dominante obce – k hradu. Prechádzali sme nádhernou ľudovou zástavbou rodinných domov, ktorú neskôr vystriedal lesný porast a stúpanie do kopca. Nejakým nedopatrením či skôr stratou orientácie sa nám podarilo úspešne hrad obísť bez toho, aby sme ho priamo navštívili. S odstupom času to pripisujeme zasneženým značkám a nevychodeným chodníkom.

Napriek tomu sa nám hrad predsa len podarilo vidieť, a to z tzv. vyhliadkového bodu Báborská, čo sú vlastne južne orientované vápencové svahy, v jarných a letných mesiacoch s typickou ukážkou teplomilných a suchomilných rastlinných spoločenstiev. Žiaľ, keďže bol  sneh, musela nám stačiť len naša predstavivosť. Postupne sme sa cez pol metra snehu dostali k tzv. Amonovej lúke, kde sme natrafili na tabuľu náučného chodníka Plavecký kras, ktorý má 10 kilometrov a na 9 informačných paneloch informuje o prevažne prírodných zaujímavostiach tejto oblasti. Nami objavená tabuľa upozorňovala na krasové jamy alebo závrty, čo sú charakteristické znaky krasového povrchu. Zaujímavosťou takéhoto územia sú časté výskyty prepadlín, puklín či podzemných priestorov. Pokiaľ by sme boli tunajší, určite by sme narazili aspoň na pár jaskýň. V rámci náučného chodníka je možné vidieť jaskyňu Deravá skala či Tmavá skala. Taktiež je možné navštíviť keltské hradisko Pohanská alebo prírodnú rezerváciu Kršlenica.

My sme ale zamierili smerom na Klokoč, Uhliská, Mesačnú lúku až na vrchol Vápenná, o ktorom si môžete prečítať TU. Trošku sme si zanadávali, že sme si nezobrali bežky, pretože nielenže by nám to uľahčilo pohyb, ale aj by sme našu vychádzku zvládali v rýchlejšom tempe. Po dosiahnutí vrcholu Vápenná nazývaného tiež Roštún, sme sa otočili a tou istou trasou sa vracali späť. Pomaly sa začalo stmievať a únava či mokrý pocit v topánkach v nás začal vyvolávať obavu, či sme si nenaložili na plecia viac, ako zvládneme. Za chvíľu na to sa naše obavy stratili. Dôvodom bolo stretnutie s muflónom. Nečakané a úžasné zároveň. Vidieť toto plaché zviera vo voľnej prírode sa aspoň pre nás, rovnalo zázraku. Muflón nám nielen „pohladil“ oči, ale aj dodal tak potrebnú energiu.

Prechádzka po Národnej prírodnej rezervácii Roštún bola vskutku unikátna. Síce sme jej chránenú rastlinnú ríšu nevideli, za to pohľady na krásne zasnežené stromy z pomedzi ktorých prenikali lúče zapadajúceho slnka, boli ako z rozprávky.

Na záver našej turistickej vychádzky nás čakalo ešte jedno prekvapenie, a to v podobe vyhliadky na západ slnka. Ohnivá oranžová guľa zapadala za oblaky, aspoň sme si to mysleli pri pohľade na horizont, no po lepšom rozhľadení sa, sme ostali v údive. Neboli to oblaky, ale Alpy! Krásne predhorie Álp s vyčnievajúcim, cez dvetisíc metrov vysokým vrchom Schneeberg. Úchvatné divadlo nás vytrhlo z časovej reality, a tak zostup z hôr bol už za tmy. Našťastie bol spln mesiaca, ktorý nám výrazne uľahčoval orientáciu. Vyčerpaní, ale šťastní sme dorazili do dediny, počkali na najbližší autobus a zamierili domov. Plní zážitkov a nečakaných stretnutí vám vrelo odporúčame využiť voľný čas, napríklad na podobný výlet, aký sme absolvovali my.

GPS: 48°27'36.3"N 17°16'21.8"E

Text a foto: PR, Oskár Mažgút