SR: Liptov - Keď "v raji" pršalo I.

Návšteva skanzenu v Pribyline, spolu s múzeom Považskej lesnej železnice bola v pláne hneď prvý deň a uskutočnila sa počas ešte pomerne vhodného a príjemného počasia. V ďalších dňoch sme si mohli už len ukrajovať chvíľky medzi prehánkami a niekedy aj skutočným vytrvalým dažďom. Buď sme si ráno vybehli na hríby, alebo inokedy na odpoludňajší výlet na bicykloch či na krátku prechádzku.

V oblasti Liptova nie je jedinou prioritou len krásna a nenahraditeľná príroda, ktorú sa dá „konzumovať“ a využívať po celý rok, ale je to tiež krajina, od pradávna osídlená ľuďmi, ktorí dokázali s prírodou splynúť a zároveň z nej vyťažiť maximum, či už obchodne – viedla tade stará soľná cesta, ale hlavne remeselne. Najvyhlásenejšími remeselníkmi boli hlavne murári a tesári, známi svojou zručnosťou, fortieľom a pracovitosťou nie len na Slovensku, ale aj vo Viedni a Budapešti.

Prevažná väčšina tunajších obyvateľov pracovala v tejto oblasti, alebo v poľnohospodárstve, kde bol prioritou chov oviec – pastierstvo. Venovali sa tiež remeslám spracovávajúcim tieto produkty či iným profesiám spojeným s chodom hospodárstva a domácností. Nezanedbateľný podiel je aj v produkcii a spracovaní dreva, lesnom hospodárstve spojenom s lovom. Nesmieme zabudnúť ani na rastlinnú produkciu, výrobu medu a sady.

Pokiaľ som na nejakú činnosť zabudla, určite na ňu nezabudli v ovčiarskom múzeu (Národopisné a ovčiarske múzeum)v Liptovskom Hrádku, ktoré je spolu so skanzenom v Pribyline súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku.

Budova, v ktorej dnes sídli múzeum, pochádza zo začiatku 18. storočia, bývala sídlom Meďného úradu ako aj administratívy Kráľovského soľného skladu. Pri jej rekonštrukcii boli využité aj pôvodné výtvarné výzdoby interiérov, štuky či farebné maľby, ale tiež pôvodné klenby, čo prospieva aj exponátom a dodáva im ten správny nádych a odér dôb dávno minulých.

Prvé poschodie je venované obydliu a úradu komorského prefekta likavsko-hradeckého panstva, kde je obdobné zariadenie ako aj v ostatných zámkoch a historických panských domoch: lovecké trofeje, obrazy, intarzovaný nábytok, staré textílie, odevy a porcelán a iné predmety dennej potreby bohatých ľudí.

Zato v podkroví sa nachádza špeciálna a bohatá expozícia pastierskej kultúry, ktorá bola, zvlášť pre mňa - obyvateľku polabskej roviny prekvapením, a to nielen čo sa týka množstva, ale aj rozmanitosti exponátov a trúfnem si tvrdiť, že bohatstvom, výtvarným prevedením a poňatím má presah aj nad región, ak nie dokonca nadnárodný charakter. Od replík salašov s využitím pôvodných konštrukčných prvkov po množstvo drevených nádob a nástrojov na spracovanie ovčieho mlieka, a z neho pochádzajúcich výrobkov. K pastierstvu patrilo aj spracovanie vlny a koží. Zaujali ma nielen kabely, ale aj ich kovové ozdoby, spony a dokonca som sa s údivom dozvedela, že miestni pastieri sa zdobili mosadznými prsteňmi.

Pretože k životu nepatrí len práca, jedna časť pavilónu je venovaná aj hudobným nástrojom, a to strunovým aj tým dychovým. Zvláštne miesto tu majú aj zvony a zvončeky, a to aj tie, čo sa používali na krk ovečkám a kravičkám.

Pri spomienke skupín rezbárskej expozície sa nedá zabudnúť ani na tunajšiu významnú historickú osobnosť zbojníka Juraja Jánošíka, ktorý je tu niekoľkokrát vyrezaný do sochy. Zaujímavé sú aj odevy pastierov pripomínajúce túto dobu jeho slávy.

Pokračovanie nabudúce...

Text/foto: Miroslava Kapalová

Preklad: O. Maňáková