SR: Kremnické Bane - Geografický stred Európy

Nájsť stred môže byť niekedy naozaj problém. Nie všetko je totiž tak jednoznačné, ako nás kedysi učili v škole na hodinách matematiky. Tobôž nie, ak hovoríme o geografickom strede Európy, kde vstupuje do hry tiež politika, peniaze, ale našťastie pre nás, Slovákov, aj sedliacky rozum. Už pri bežnom prebádaní mapy sa totiž akosi prirodzene zdá, že stred Európy by mohol byť práve na Slovensku.

Väčšina z údajných stredov Európy nie je podložená presnými výpočtami, ktoré by ich oprávňovali hrdiť sa touto poctou. Žiaľ, ani ten náš, slovenský, ktorý nájdeme v Kremnických vrchoch severne od historického mesta Kremnica, sa neopiera o pádne argumenty založené na zložitých meraniach. Isté však je, že ako symbolický stred Európy sa v historických prameňoch spomína už koncom 18. storočia a tak s istotou môžeme povedať aspoň to, že patrí k tým najstarším. 

V roku 1989 bol za oficiálny stred Európy uznaný bod ležiaci v Litve pri mestečku Bernotai. Ide o jeden z najodľahlejších, no zároveň najpravdepodobnejších stredov Starého kontinentu, keďže je ako jeden z mála podložený naozaj odbornou štúdiou. Na základe geografie ťažísk a hraníc ho vypočítal vedec z Francúzskeho národného geografického inštitútu Jean-George Affholder. Ako jediný je tento stred aj oficiálne zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov.

Keď nemôžeme byť pupok sveta, buďme aspoň srdce Európy

Ale vráťme sa späť na Slovensko. Na hlavnej ceste z Kremnice do Martina, na Jánskom vrchu medzi obcami Kremnické Bane a Krahule, bol uprostred lúk a polí postavený gotický kostol Svätého Jána Krstiteľa, ktorý slúžil veriacim z piatich okolitých obcí. Dnes vás  informačná tabuľa na žulovom balvane ležiacom vedľa tohto kostola upozorní na fakt, že sa práve nachádzate v geografickom strede Európy . Okrem toho pamätník tiež pripomína významné historické medzníky Slovenskej republiky. Keď sem zavítame, určite by sme si mali dať aspoň tú námahu, aby sme sa prešli na neďaleký lúčny pahorok, z ktorého sa nám ponúkne nádherný kruhový výhľad. Obdivovať odtiaľ môžeme Kunešovskú planinu, Flochovú – najvyšší vrch Kremnických vrchov (1317 m n.m.), či vodnú nádrž Turček.    

Až ku kostolu sa môžeme priviesť autom. Ale čo by sme to boli za turistov, keby sme sa stále iba vyvážali. Omnoho krajšie spomienky nám ostanú, ak si návštevu stredu Európy zvolíme ako cieľ našej turistickej vychádzky. Z historického mestečka Kremnica sa sem dostaneme hneď dvoma turistickými chodníkmi. Prvý vedie lesom po západnej strane doliny, chvíľu vedie súbežne s trasou náučného chodníka, ktorý spája zaujímavé spomienky na slávnu banícku minulosť zlatej Kremnice. Druhý, o čosi dlhší a tiež trošku namáhavejší výstup na nás čaká, ak sa vydáme po druhej strane doliny. Turistická trasa vystupuje na Krahulčí vrch a prechádza aj rázovitou horskou obcou Krahule. Na tomto chodníku sa nám viac krát odkrývajú fantastické výhľady na okolitú krajinu.

GPS: 48°44'37.73"N 18°54'48.66"E

Text a foto: O. Maňáková