SR, Košice – mesto so zlatým pokladom

Po piatich hodinách v celku príjemnej cesty sme dorazili na miesto. Po ubytovaní sa a obede sme si zvolili svoj prvý cieľ. Bolo ním Východoslovenské múzeum a konkrétne legendárny Košický zlatý poklad. Veľmi nás lákala predstava, ako vyzerá nález, ktorý je považovaný v európskom, dokonca aj v svetovom meradle za jeden z najvýznamnejších.

Po zakúpení lístka sme čuduj sa svete sami vstúpili do podzemných častí múzea. V jemnom prítmí nás vítali informačné tabule aj s popismi a fotografiami výnimočného nálezu. Začítali sme sa...

Košický zlatý poklad bol objavený 24. augusta 1935, a to pri stavebných prácach v budove č. 68 na Hlavnej ulici v Košiciach. Zaujímavý je nielen svojim rozsahom, ale aj tým, že napriek snahe objaviteľov ukoristiť si aspoň pár „zlatiek“ sa podarilo zachovať ho v celku a nepoškodený. Celý nález tvorí 2920 zlatých mincí, dukátov a dvojdukátov, tri zlaté medaile a neskutočná renesančná zlatá reťaz o dĺžke 2,14 metra. Poklad bol uložený v tepanej medenej schránke s rytinami zvieracích motívov a jeho celková hmotnosť dosahuje 11,5 kilogramu.  

Na základe datovania najmladších mincí (Leopolda I.) sa predpokladá, že bol uložený resp. ukrytý niekedy po roku 1679 v budove, kde sídlila vtedajšia Spišská komora. Dôvod úschovy bol prozaický. Zámožný majiteľ sa bál jeho zhabania Imrichom Thökölym a jeho prívržencami, ktorí v rámci protihabsburgských povstaní obsadili Košice. To sa udialo v roku 1682, takže k uloženiu došlo rok, dva predtým. Od uloženia po objavenie bol poklad viac než dobre uschovaný, no kým sa vrátil takpovediac opäť domov (do Košíc) prebehlo ešte veľa rokov. 

Po objavení putoval poklad do Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, následne do Ústrednej štátnej pokladnice v Prahe. V rokoch 1941 až 1942 bol spracovaný numizmatičkou Emanuelou Nohejlovou-Prátrovou v Národnom múzeu v Prahe. Osud pokladu zamiešala aj druhá svetová vojna, kedy oň prejavila záujem vtedajšia Slovenská republika, Maďarské kráľovstvo aj Tretia ríša, preto bol ukrytý na neznáme miesto údajne mimo Prahu. V roku 1953 bola uskutočnená jeho prvá verejná výstava v Prahe, v roku 1956 sa vrátil poklad do Košíc, ale len v rámci výstavy a následne aj v roku 1967.

Keďže Východoslovenské múzeum nemalo vhodné priestory na jeho trvalé umiestnenie, začala v roku 1969 výstavba mohutného a priestranného trezoru v podzemnej časti hlavnej budovy múzea. Po jej dokončení bola stála expozícia verejnosti sprístupnená v roku 1970. Zaujímavosťou je, že putovanie pokladu týmto ešte neskončilo. Od roku 2009 sa Košický zlatý poklad presúval po mestách ako Bratislava, Praha, Budapešť, Krakov, Ostrava až napokon sa opäť vrátil v roku 2013 do priestorov novo zrekonštruovanej hlavnej budovy múzea a jej trezorovej časti na Námestí Maratónu mieru č. 2.

Po získaní obšírnych vedomostí sme vstúpili dvoma trezorovými dverami do tmavo čiernej miestnosti, ktorú tvorili vitríny s mincami, interaktívne obrazovky, kde bolo možné si jednotlivé mince zväčšiť a dozvedieť sa ďalšie informácie. Zo stropu viseli priesvitné valce, v ktorých sa nachádzali tie najvzácnejšie exponáty vrátane zlatej reťaze. Najpočetnejšiu skupinu mincí tvorili mince uhorské a holandské (nizozemské provincie). Medaile pochádzali z kremnickej mincovne. Z nich vynikala jazdecká medaila kráľa Ferdinanda I. z roku 1541, ktorej autorom je významný kremnický medailér Krištof Fuessel. Medaila je výnimočná zlatým prevedením, ktoré je svetovým unikátom. Je to jediná takáto medaila na svete! Okrem spomínaných území sa v poklade nachádzajú mince z Rakúska, Českých krajín, Poľska, Dánska, Anglicka, Francúzska, Španielska atď.

Oslnení žiarivým leskom zlata sme o poznanie bohatší pokračovali v prehliadke múzea. Aké expozície sme ešte videli a kam sme sa potom vydali si ale povieme nabudúce.

GPS: 48°43'38.2"N 21°15'12.2"E (Východoslovenské múzeum)

Text a foto: Oskár Mažgút