SR, Gabčíkovo – obec preslávená priehradou
Avšak naším cieľom nie sú tento raz pamiatky, ale voda v jej rôznych podobách. No kým sa k nej vydáme, nedá nám nespomenúť aspoň pár zaujímavostí z histórie tejto obce. Zaujímavá je tým, že od nepamäti patrila medzi dôležité mestečká vo vtedajšom Uhorsku. Dokumentujú to výsady týždenných jarmokov od kráľa Mateja, spomínaný kaštieľ, v ktorom sa údajne narodil prvorodený syn Márie Terézie neskorší cisár Jozef II., prítomnosť niekoľkých mlynov, liehovaru, pivovaru, a dokonca cukrovaru, ktorý patril isté obdobie medzi najväčšie v Uhorsku. Pôvodne sa obec volala Beš, no v roku 1948 bola premenovaná na počesť Jozefa Gabčíka, ktorý v legendárnej operácii Anthropoid vykonal atentát na zastupujúceho protektora Reinharda Heidricha. Obec mala dlhodobo štatút mesta, o ktorý prišla v povojnovom období, avšak bol jej prinavrátený v januári 2016. Do povedomia sa dostala aj vďaka vodnému dielu, ktorého návšteva bola naším cieľom.
A tak po letmej návšteve obce sme sa vydali ku tri kilometre vzdialenému Vodnému dielu Gabčíkovo, ktoré leží na rieke Dunaj. Zámienka pre jeho výstavbu spočívala hlavne z dôvodu vytvorenia spoľahlivej plavebnej dráhy medzi Bratislavou a Budapešťou, i kvôli zregulovaniu povodní, či zabráneniu vysychania okolitých lužných lesov a poklesu podzemných vôd.
Výstavba diela bola zahájená 1977 v spolupráci s maďarskou stranou. Pôvodný názov diela bol Gabčíkovo-Nagymaros, avšak v roku 1989 Maďarsko jednostranne ukončilo stavebné práce, čoho dôsledkom musela byť rozsiahla stavebná úprava úseku Gabčíkovo. V roku 1992 bolo dielo uvedené do prevádzky, avšak jeho ďalšie stavby, ako napríklad elektráreň boli sfunkčnené až v roku 1996. Nedokončenie diela z maďarskej strany si vyžiadalo medzinárodný súdny spor, ktorý Slovenská republika vyhrala, no do dnešných dní nie je vodné dielo komplexne dokončené. Doterajšie náklady na výstavbu presiahli 6 miliárd bývalých slovenských korún.
Začiatkom rozsiahlej stavby je tzv. hať Dunakiliti na území Maďarska, následne na ňu nadväzuje zdrž Hrušov pri bratislavskej mestskej časti Čunovo, odkiaľ vedie 17 kilometrov dlhý prívodný kanál k stupňu Gabčíkovo, ktorý tvoria už spomínaná elektráreň a plavebné komory. Energia produkovaná z elektrárne za pomoci 8 hydroagregátorov by mala dosahovať 8% celkovej spotreby energie na Slovensku, ale tento energetický potenciál nebol ešte naplno využitý. Cesta vody pokračuje odpadovým kanálom, ktorý odvádza vodu z vodnej elektrárne do pôvodného koryta Dunaja. Nechýba tu ešte niekoľko regulačných opatrení, ktoré vedú až napokon k zdrži a Vodnému dielu Nagymaros, ktoré ako sme už spomenuli nie je dokončené, a tým pádom neumožňuje slovenskej časti diela plnú prevádzku.
Pri návšteve samotného diela môžete vidieť atraktívne napĺňanie plavebnej komory vodou, a to priamo z mosta nad priehradou. Ďalej sa tu naskytá možnosť pekných výhľadov na nádhernú krajinu lužných lesov z vyhliadkovej terasy pod dozorňou, ktorá je umiestnená na tridsaťmetrovom pilieri.
Návšteva vodného diela je atraktívna v každom ročnom období a dozaista vás ohúri svojou veľkoleposťou. My sme boli z tohto výletu viac než nadšení, a preto vám ho vrelo odporúčame.
GPS: 47°52'49.8"N 17°32'18.4"E
Text: Oskár Mažgút
Foto: Roman Tvarožka, Szeder László (wikipedia.org)
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok