SR, Bacúch – dedinka v lone prírody ponúka i športové vyžitie
Dedinka Bacúch je najstaršou z očarujúcich obcí Horehronia. Leží približne 15 km od Brezna smerom na východ, hore po toku rieky Hron v nadmorskej výške 590 - 630 metrov. Od hlavnej cesty zabočíme smerom k úpätiu Nízkych Tatier, aby sme sa po približne 2 km dostali do obce. To, že tu nepočujete ruch hlavnej cesty robí z tohto miesta príjemný kút na oddych. Ak sa sem vyberiete vlakom či autobusom, počítajte s menšou prechádzkou, nie každý autobus totiž zachádza až do dedinky.
Obec patrí medzi najstaršie a najznámejšie banské lokality na území okresu Brezno. Samotný vznik obce súvisí s baníckou činnosťou. Prvá písomná zmienka je z roku 1274, kedy kráľ Ladislav IV. donačnou listinou udelil županovi Bogomírovi z Liptova právo ryžovania zlata na Boci. Pri hľadaní vzácneho kovu prešiel až na južné svahy Nízkych Tatier a táto listina mu zaručovala právo ryžovať zlato i na potoku Bacúch. Oblasť sa spomína ako ,,silva Wazuch” (les ,Bacúch) a pravdepodobne v tomto období tu bola založená aj rovnomenná banícka osada. Pôvodné obyvateľstvo, podobne ako v iných oblastiach, pochádzalo z miest dnešného Nemecka, čo dokazujú aj niektoré zachovalé priezviská. Dolovali tu zlato, striebro i meď. V 15. storočí bola prevádzka hút a baní pozastavená. Jedným z dôvodov bolo šetrenie lesov pre potreby banskobystrického mediarskeho podniku. V roku 1602 bola obnovená ťažba železnej rudy, ako súčasť závodu v Hronci, no v roku 1814 tu štát ťažbu zastavuje.
Postupom času sa z baníckej obce vyvinula drevorubačká. Obyvatelia pracovali ako lesní robotníci a na miestnej píle. Zaoberali sa i pltníctvom či povozníctvom. Niektorí odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce. Pri požiari v roku 1921 zhorelo 133 tradičných drevených domov a následne nastala aj pomerné silná vlna vysťahovalectva. Avšak nechajme už dejiny dejinami a vydajme sa za pamiatkami.
Aká by to bola obec na Horehroní bez kostola. Patrónom toho bacúšskeho je Svätý Jozef. V jednoloďovom rímskokatolíckom kostole z roku 1863 môžete vidieť krásny hlavný oltár sv. Jozefa (J. Jonáš 1863) zdobený nielen maľbou svätca, ale i pohľadom na Bacúch so scénou zvážania dreva v pozadí.
Jedným z lákadiel pre návštevu obce je aj tradičná kultúra. Každá obec sa rada popýši svojim krojom a Bacúch sa má tiež čím pochváliť, i keď od jeho bežného nosenia sa už upustilo. Bacúšske kroje vyšívané krížikovou výšivkou sú jedinečné, tým že sa tu nosia takzvané vyrezávané oplecká. Nádheru kroja môžete vidieť napríklad na vystúpeniach folklórnej skupiny Bacúšan, ktorej pôvod siaha do roku 1930, kedy bola založená prvá kapela a o päť rokov na to miestnym učiteľom sformovaná na folklórnu skupinu, ktorá zachováva tradície a rozveseľuje okolie dodnes.
Ľudia sú tu na svoje tradície hrdí, ale hrdí môžu byť i na miestnu prírodu. Tá patrí do chránených území: Štátna prírodná rezervácia Bacúšska Jelšina a Národného parku Nízke Tatry. Keď sa prechádzate lesnými chodníčkami nižšie položenej časti, obklopujú vás bukové lesy a čím vyššie stúpate úbočím Nízkych Tatier, tým viac prechádzate do ihličnatých lesov.
Dedinka je ideálnym východiskom na turistiku, napríklad na hrebeň Nízkych Tatier. Pri túre môžete spoznávať aj okolie, keďže je tu vybudovaný Náučný chodník Bacúch – Vyšná Boca. Vždy sa tradovalo – Bacúch, Boca od jedného otca. Obe tieto obce spája historicky baníctvo a horský prechod Čertovica, Bacúšske sedlo a sedlo Ramža. Je to akési symbolické prepojenie Liptova s Horehroním.
Túto stredne náročnú trasu prejdete po modrej značke za približne 5 a pol hodiny. Je dlhá 14 km s prevýšením 690 m a vedie prevažne cez les. Na vrchu v sedle je lúka Ramža, kde sa nachádza i turistická útulňa (1260 m n. m.). Tá je miestom nocľahu pre väčšinu turistov, ktorí prechádzajú cez hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Približne 300 m na západ od útulne nájdete i prameň pitnej vody.
Jednotlivé infopanely náučného chodníka sú zamerané na prírodu a jej ochranu, históriu či baníctvo. Súčasťou chodníka je aj vstup do bane, kde sa ťažila meď.
Ak ste nadšencami športu a najmä cyklistiky, z Bacúcha môžete podnikať cyklovýlety do okolia skrz poľné a štrkové lesné cestičky Nízkych Tatier na horský priechod Čertovica (1238 m n. m.). Každoročne sa tu konajú tiež populárne atletické preteky zaradené do série International Race Walking Tour, medzinárodné chodecké preteky - Chôdza na Bacúchu či Cena Jozefa Pribilinca (olympijského víťaza zo Soulu 1988). Samozrejme popri športe tu nesmie chýbať dobrá zábava, tancovačka a varenie guláša.
GPS: 48°51'30.1"N 19°48'14.7"E
Text a foto: Mgr. Anna Nociarová
Textová úprava: redakcia
Diskusia k článku (0) |