Rakúsko: hrad Röthelstein – malý strážca Dunaja

Pokiaľ by ste chceli tento historický, ale tiež stavebný unikát navštíviť, azda najjednoduchší spôsob je zísť k nábrežiu Dunaja. My sme tiež tak učinili a v nasledujúcich riadkoch popísaná trasa sa pre nás stala zážitkom, na ktorý radi spomíname.  

No začnime pekne po poriadku. Pri nábreží Dunaja v mestečku Hainburg je možné nájsť napojenie na Dunajskú cyklotrasu, malý prístav, stredoveké opevnenie, rôzne reštaurácie či park s lavičkami, ktoré ponúkajú relaxačný pohľad na európsky veľtok. A práve tento park je akousi vstupnou bránou do Národného parku Dunajské luhy po nemecky Donau-Auen. Ak by ste si tu chceli odložiť bicykle, stojan sme síce nenašli, no upnutie zámky o lavičku bolo dostačujúcim riešením.

Nenápadný vstup do národného parku je označený len malou ceduľkou udávajúcou názov parku a zákazy, ktoré je potrebné dodržiavať. Jedným z nich je aj zákaz prechodu cez národný park na bicykli, čo viacerí návštevníci v čase nášho výletu ignorovali. Cez národný park viedol asi 1,5 metra široký piesčitý chodník, ktorý nás za krátko doviedol k jaskynnému tunelu, ktorý tvorili zlepencové horniny nazývané aj brekcie.  Prechod niekoľkometrovým tunelom bol príjemným letným osviežením, nakoľko teplota vzduchu presahovala v ten deň 30 °C. Skalné útvary s jaskynnými prejavmi nás sprevádzali ešte niekoľko desiatok metrov. Zatiaľ, čo na jednej strane chodníka boli skaly, na druhej sa nám odkrývali krásy nivnej krajiny. Malé „zálivy“, „ostrovné“ výbežky obrastené trávou či stromy „vyrastajúce“ z vody.  Po ceste k nášmu cieľu nás sprevádzali húfy komárov a bežecké značky s vyznačenou vzdialenosťou. Po 2 kilometroch sme dorazili na miesto. Na trávnatej čistine stál mohutný múr a tabuľa oznamujúca význam a históriu tohto miesta. O 5 metrov ďalej bol chodník vedúci k schodom, po ktorých sme sa dostali na malé nádvorie zrúcaniny hradu. Nádvorie ohraničovalo zábradlie, ktoré chránilo návštevníkov tejto pozoruhodnej pamiatky od  strmého spádu. Na zábradlí boli nainštalované informačné tabule o národnom parku, o výskyte fauny, flóry v okolí a samozrejme o histórií hradu.

Ako sme sa dozvedeli, hrad Röthelstein nazývaný aj ako Heimenburg (starší hrad) bol menší ako známejšie a veľkolepejšie zrúcaniny hradov Hainburg a Devín. Stál na 30 metrov vysokom skalnom brale a prvé zmienky o ňom sa datujú na rok 1180. Ako už názov hradu napovedá, meno nesie po rode Röthelsteinovcov, ktorý ho obýval. Jeho funkcia dodnes nie je známa. Nevie sa, či sa jednalo o hrad hraničný alebo strážny. Pravdepodobne však slúžil na kontrolovanie obchodu a rybolovu na Dunaji. Neskôr sa vystriedali na hrade aj ďalší panovníci a v 16. storočí bol obsadený Turkami. Postupom času bol rozobratý na stavby blízkeho mestečka Hainburg, a tak nám do súčasnosti ostali len zvyšky vonkajšieho múru a palácovej steny.

Po nasýtení sa historickými faktami sme sa ešte chvíľu pokochali výhľadmi na zalesnenú krajinu. Cestou späť k našim dvojkolesovým tátošom sme si všimli doslova štrkové pláže, ktoré vymýval Dunaj. Na jednej z nich sme sa zastavili, zozbierali pár pekných obliakov a dokonca aj mušlí. Cítili sme sa skoro ako pri mori. Každopádne všetkým nadšencom prírody a histórie, trebárs aj počas cyklovýletu Rakúskom, odporúčame zastávku v Národnom parku Dunajské luhy, nad ktorým už stáročia bdie hrad Röthelstein.

GPS: 48°09'39.0"N 16°57'16.1"E

Text a foto: Oskár Mažgút