Poľsko, soľná baňa vo Wieliczke II. – prvá polovica cesty cez komory

Z ponuky prehliadkových trás si vyberáme turistickú trasu. Tento okruh sprístupňuje verejnosti len 3,5 km chodieb z celkových 300 a čaká tu na nás aj vyše 800 schodov. No nemusíte sa báť, okruh nie je veľmi náročný, navyše je určite viac pohodlný ako prehliadka niektorých slovenských jaskýň.

Prvé schody zdolávame hneď po vstupe na začiatku trasy. Z Danilowiczovej šachty zostupujeme po 378 schodoch do podzemia na prvé poschodie zvané Bono v hĺbke 64 metrov. Sympatický sprievodca v slávnostnej baníckej uniforme nás na začiatok informuje o bezpečnosti a pravidlách prehliadky a pobytu v bani.

Prichádzame k vstupnému otvoru do šachty Antonina, ktorá spája 1. a 3. poschodie v hĺbke 135 m. Hneď tu vidíme makety niekdajšieho spôsobu ťažby. Okrem šachty vedúcej pod zem je tu obnovené ťažné zariadenie slúžiace na vertikálny spôsob dopravy. Bloky soli vo forme valcov baníci kotúľali od miesta ťažby k šachtám, ktorými ich dopravili na povrch. Putujeme do komory Urszula, kde sa soľ ťažila v rokoch 1649 – 1685 a v roku 1830 bola zaradená do vtedajšej turistickej trasy. Od 20. storočia je priestor spevnený  drevenými trámami, tak ako to budeme mať možnosť vidieť aj v ďalších priestoroch.   

Baňa sa pýši i mnohými vzácnymi návštevníkmi. Tým prvým a zároveň aj prvým turistom v bani vo Wieliczke bol Mikuláš Koperník. Do bane prišiel v roku 1493 vykonať jeden zo svojich výskumov a bol tak prvý človek, ktorý zostúpil do týchto priestorov za iným účelom ako banskou prácou. Preto ďalšia komora vyhĺbená z bloku zelenej soli, do ktorej vstupujeme je pomenovaná po tejto významnej osobnosti vedy, ktorá sa do histórie ľudstva zapísala svojim astronomickým objavom heliocentrizmu. Ťažba v komore bola ukončená v druhej polovici 18. storočia a slúžila na prepravu vyťaženej soli. Drevené trámy podopierajú strop komory, a tak uchovávajú tento priestor. Nachádza sa tu i socha vytesaná zo soli (Wladislaw Hapek, 1973) na pamiatku päťstého výročia narodenia Mikuláša Koperníka.    

V prvej polovici 17. storočia vznikla komora Janowice, ktorá upútala našu pozornosť súsoším. To v roku 1967 vytvoril baník Mieczyslaw Kluzek. Jedná sa o šesť soľných sôch životnej veľkosti  zobrazujúcich wieliczku legendu o objavení kamennej soli v Poľsku. Podľa nej bola soľ objavená v Malopolsku v polovici 13. storočia za panovania kniežaťa Boleslava Hamblivého a jeho manželky sv. Kingy. Sv. Kinga dostala do vena od svojho otca, uhorského kráľa Bela IV., jednu zo soľných baní v Marmaroši a hodila do nej svoj snubný prsteň. Tento prsteň sa potom zázračne dostal do Wieliczky spolu s ložiskom kamennej soli. Keď prišla kňažná do Poľska nariadila kopať na vyznačenom mieste, kde našli baníci aj jej snubný prsteň. Sochy v komore sú doplnené svetelnými a zvukovými efektmi, ktoré vás na chvíľu prenesú do doby vzniku tejto legendy.   

Ako už samotný názov komory Spalone (z poľštiny horel) napovedá,  ďalšia časť prehliadky nám pripomenie požiar, ktorý tu vypukol a zničil drevené zabezpečenie. Sochy zobrazených baníkov znázorňujú nebezpečenstvo zavalenia či výbuchu plynu, ktoré na baníkov v podzemí číhalo.

V prvej polovici 17. storočia sa začala ťažba soli v komore Sielec, ktorá bola následne zatopená. Až v 19. storočí mohla byť zapojená do prehliadkovej trasy ako miesto prezentujúce mnohé zariadenia slúžiace na dopravu soli. Výnimkou pri tejto činnosti od 16. storočia neboli ani kone. Ten posledný opustil baňu v roku 2002.

S koňmi sa stretávame aj v ďalšej komore. V jej rohu je zrekonštruovaná bývala konská stajňa. V strede komory je ťažné zriadenie na konský pohon, ktoré slúžilo na prepravu blokov soli veľkej hmotnosti. No nesmieme zabudnúť spomenúť názov tejto komory. Komora Kazimíra Veľkého je pomenovaná po kráľovi, ktorý nariadil v roku 1368 spísať zvykové práva miestnych baníkov. Jeho robustná busta nás vítala pri vstupe do tohto priestoru. Dioráma neolitickej osady nás voviedla do dávnych dôb, kedy sa tu obyvateľstvo venovalo výrobe soli zo soľných prameňov na povrchu.

Po prejdení prvého poschodia sme sa presunuli na druhé – vyššie, nazývané poschodie bratov Markowských nachádzajúce sa v hĺbke 90 m. Pokračujeme komorou Pieskowa Skala, následne pozorujeme pôvodné drevené žľaby, ktorými sa odvádzali podzemné vody soľanky do kadí a dopravovali na povrch.

Ďalej postupujeme priestorom, kde sa nachádza skupina malých permoníkov, baníckych škriatkov strážiacich túto baňu a pomáhajúcich baníkom. Zo stropu trčia soľné stalaktity, hudba a svetelné efekty pôsobia ako by ste sa zrazu ocitli v rozprávke. Nevšedný výlet ubieha tak rýchlo, že sme sa ani nenazdali a absolvovali už polovicu trasy. V spoznávaní tej druhej budeme pokračovať o týždeň.

GPS: 49°58'59.2"N 20°03'19.9"E

Text a foto: Mgr. Anna Nociarová

Textová úprava: redakcia