Muránskou planinou

Od Dobšinskej jaskyne vedie relatívne priama cesta na Brezno, podtatranské centrum všetkého diania. My však odbočíme pár kilometrov za Telgártom, v obci Červená skala, na juh, kde nás informačná šípka upozorní na Muránsky hrad. Už jeho samotný názov napovedá, že vchádzame do kraja krásnej a tajomnej Muránskej planiny. Po ceste č. 531, vinúcej sa na úbočiach zelených veľhôr, postupne klesáme do údolia k mestečku Muráň - do údolia pastvín, koní a kráv. Asi najlepší spôsob, ako sa zoznámiť s miestnou krajinou je nie len cesta samotná, ale i trocha turistiky. Z doporučených trás sa ponúka asi dvojhodinová vychádzka medzi Veľkou lúkou a hradom Muráň. Stredne náročný náučný chodník vedie priamo od parkoviska a na 2 kilometroch sa toho o miestnom divokom kraji dozvieme viac než dosť. Na cestu sa dá napojiť tiež z obce Mariánska Huť, ta je však o 3 km ďalej. Samotná zrúcanina hradu Muráň leží na skalnatom výbežku zvanom Cigánka.

Od lúpežníkov k rodeu

Tato zrúcanina z 13. storočia je zároveň tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku (935 m n. m.). Stavba pôvodne slúžila ako obranná tvrdza tunajšej obchodnej cesty medzi Zvolenom, Liptovom a južným Uhorskom. Pôvodný ráz stavby sa však nezachoval, pretože okrem požiaru prežila aj niekoľké prestavby. Asi najznámejšou postavou spojenou s týmto hradom bol lúpežný rytier Matej Bašo, ktorý so svojou družinou medzi rokmi 1529 - 49 drancoval a plienil všetky kraje v dosahu svojho panstva. Vypálil Levoču, Dobšinú a jeho meno sa spája aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku. Po tejto neslávnej histórii sa na hrade vystriedalo mnoho pánov, ktorých úmysly však boli o poznanie mierumilovnejšie. V 18. storočí však stavba dvakrát vyhorela a od tej doby sa, až na pravidelné údržby, už ďalej neobývala. Ako svedectvo dávnych i nedávnych dôb sa nám do dnešných dní zachovala mohutná vstupná brána, zvyšky opevnenia a rozsiahle nádvorie, ktoré však postupne zarastá náletovými drevinami a zeleňou, ktorá postupne zakrýva ruiny kedysi významného hradu. V roku 2005 tu prebehla výrazná rekonštrukcia, počas ktorej vznikli drevené plošiny, slúžiace ako pôsobivé vyhliadky do muránskej krajiny.

Prechádzka v zabudnutom kraji

Tunajší kraj a predovšetkým Národný park Muránska planina, je plný romantických zákutí, listnatých lesov, rozmanitých skál a hmlistých údolí, na ktorých sa ruka človeka podpísala len minimálne a keď, tak len v súlade s prírodou. Chov koní a dobytka tu dnes patrí k najtradičnejším obživám miestneho ľudu, v posledných rokoch dokonca v obci Muráň usporadúvajú rodeo show…

Jadro najmladšieho Slovenského národného parku je tvorené z vápencovej a dolomitovej planiny s krasovými útvarmi. Na ploche viac ako 200 km² sa nachádza približne 250 prevažne neprístupných jaskýň, desiatky priepastí, prameňov a kopcov, ktorým dominuje Fabova hoľa s výškou 1 439 m n. m. Spolu tu nájdeme približne 300 km značených turistických trás, ktoré v tomto stále trochu zabudnutom kraji určite stoja za nejednu výpravu. Naša cesta ale pokračuje a tak sa ďalej po ceste 531 vydávame k najjužnejšiemu bodu tejto cesty, do mestečka Tisovec a odtiaľ späť na sever do podtatranského mesta Brezno, odkiaľ je to už len kúsok k prvej vysokohorskej výprave, ale o tom až nabudúce…

Text/foto: Jan Chaloupka a wikipedia commons

Preklad: O. Kubáčková