Koncom leta vyvrcholil spoločný projekt Košického samosprávneho kraja, zastúpeného mestom Spišská Nová Ves, a maďarskej župy Borsod – Abaúj – Zemplén pod názvom Turizmus bez hraníc spustením rezervačných portálov, zameraných na podporu cestovného ruchu v týchto dvoch susedných regiónoch. Dnes predstavujeme druhú z týchto trás, nazvanú Železná cesta.

Tento projekt prezentuje pamiatky baníckej a železiarskej tradície regiónu, ktorý v minulosti patril k najväčším producentom železa v Uhorsku, ale samozrejme aj jeho prírodné, krajinárske a iné pamätihodnosti. Oblasť Gemera v minulosti nazývali železné srdce Európy. Na slovenskom území sú chránené ako technické pamiatky tri zachované vysoké pece: Karlova huta vo Vlachove, Etelka v Nižnej Slanej a vysoká pec v Červeňanoch. Históriu baníctva v Spišsko-gemerskom Rudohorí približuje Banícke múzeum v Rožňave s pozoruhodnými mineralogickými zbierkami aj nová expozícia s replikou banskej veže Klopp Orth v Spišskej Novej Vsi, prípadne stála banská expozícia v Štôlni Michal v podzemí bývalej baníckej školy.

Technické rarity ...

Na maďarskom území sa najviac takýchto pamiatok nachádza v meste Miškolc a jeho okolí. Patria k nim napríklad:

• Pamiatková knižnica Selmeci, ktorá uchováva takmer kompletnú knižnicu Baníckej a lesníckej akadémie z Banskej Štiavnice.
• Banská zbierka v Mexickom údolí zhromažďuje geologické zaujímavosti a banské pamiatky vrátane banských strojov.
• Hutnícke múzeum Felsöhámor s maketami a modelmi približuje vývoj technológií.
• Starobylá vysoká pec na drevené uhlie (Öskoho) v Újmassa na území Bukového národného parku patrí k najvýznamnejším technickým pamiatkam na území Maďarska. 

Ďalším historickým priemyselným centrom pri hraniciach so Slovenskom je mesto Ózd s múzeom a starou kolóniou oceliarov, vyhlásenou za chránené územie. V meste Telkibánya pripomínajú tamojšiu ťažbu zlata v budove najstaršej maďarskej porcelánky, založenej 1825 a Rudné a nerastné banícke múzeum v Rudabánya sme spomenuli už v predchádzajúcej časti, venovanej Gotickej ceste.

... aj príležitosť na spoznávanie kultúrnych tradícií

Dlhší variant tejto cesty umožňuje lepšie spoznať krásy regiónu, okúpať sa jaskynných kúpeľoch v Miškolci a v kúpeľoch Zsóry, navštíviť kúpele a múzeum tradičného ľudového umenia Matyó v Mezökövesde, v neďalekom Cserépfalu ochutnať miestne víno alebo termálny prameň. Ďalej na východ iba pár kilometrov od slovenskej Čane to môže byť múzeum porcelánu v Hollóháza. Na slovenskej strane dlhšia trasa vedie cez udržiavaný hámor v Medzeve, banícke pamiatky v Gelnici, Smolníku a Smolníckej Hute.

Súčasťou poznávacej cesty môžu byť aj zážitky z niektorého festivalu v Miškolci, napríklad festivalu huspeniny (Kocsonyafesztivál) vo februári, Boršódskeho folklórneho festivalu alebo Bartókova hudobného festivalu (oba bývajú v júni), medzinárodného folkového festivalu Kaláka v júli, prípadne septembrového festivalu poľovníctva a vína v Bukovom národnom parku (Bükki Vadas-Boros Napok) v septembri.

Podrobnejšie informácie s možnosťou rezervácie ubytovania a služieb na zvolenej trase Železnej cesty získate na internetových stránkach spis-gemer.sk, baztour.hu, prípadne tourswithoutbordes.eu.

Text: Jiří Výborný

Zdroj a foto: Tourinform Miskolc