Indonézia XII.: Expedícia 2011 – Posledný oddychový deň pri mori a odlet domov

Cesta k Indickému oceánu

Ďalší deň sme strávili na našom pobreží. Autobusom sme sa previezli do strediska Collection, čo bolo nákupné centrum skladajúce sa z množstva malých obchodov pri mori, ležiace asi 5 km od nášho hotela. Napodiv tam bolo more omnoho krajšie. Keď sme doň vošli, cítili sme sa ako v akváriu plnom rýb. Aj rezorty tam boli špičkové. Za mysom už mal byť Indický oceán so svojim príbojom a surfistami. Zdalo sa mi to celkom blízko, tak som si požičal bicykel a vyrazil som po pobreží. Ďaleko som sa ale nedostal, musel som odísť od mora. Pokračoval som po chodníku pozdĺž cesty, ale keď sa aj ten skončil, vzdal som to. Preplietať sa na bicykli po normálnej ceste plnej dopravy som nemal odvahu. A tak som bohužiaľ Indický oceán neuvidel.

Večer sme sa vrátili do nášho hotela pešo popri pobreží. Začalo to mestskou plážou plnou huriavku a šantenia miestnych detí, pokračovalo to prechádzkou popred katalógové rezorty, až sme sa dostali k nášmu hotelu. Na záver sme si dali znova výbornú večeru, počas ktorej sme sa od čašníka dozvedeli, že my cez rok šetríme a potom ideme na dovolenku, avšak na Bali to tak nie je. Balijčan všetko, čo ušetrí, minie na rodinné oslavy.

Deň odletu

A je to tu, záver našej expedície. Dali sme si posledné raňajky, masáže, Jarke 1 namaľovali na nechty kvetinky, minuli sme posledné státisíce miestnej meny, zbalili sme sa, rozlúčili sa s Bali a odleteli. A leteli sme a leteli, ponad Indický oceán a Indiu, neskôr čakali na letisku v Singapure a potom v Doha (Katar) a z okna pozerali  na Perzský záliv a Arabský polostrov s jeho emirátmi. Občas sme jedli a občas sme dostali trochu whisky alebo vína a nad Kuvajtom sme asi pol hodinu hrkotali aj s lietadlom ako po treťotriednej ceste (asi to boli turbulencie) a leteli sme ponad Irak a jeho hlavné mesto a preleteli sme ponad Čierne more a Dunaj a ponad Drakulu a jeho hrady v Karpatoch a ponad Győr, a kúsok aj ponad Rakúsko až sme pristáli vo Viedni.

Po ceste do Bratislavy nás už nepredbiehali skútre, nikto nerobil TUT ani TUTUT, pri ceste neboli obchody ani obchodíky, nepostávalo tam milión ľudí, nikto nám nechcel nič predať, nikto sa na nás neusmieval, boli sme doma, boli sme opäť v našej vymierajúcej starej dobrej Európe.

Text a foto: Stanislav Lupták