Grécko: Kos - za bohom Asklépiom II.

Uchyľovali sa sem pútnici z celého Grécka, aby sa vyliečili. Návštevníci najprv priniesli obete bohu, a potom sa zúčastnili očistných obradov, kde sa psychicky aj fyzicky pripravovali na liečebnú kúru. Potom vstupovali do posvätného priestoru. Pri ľahších chorobách sa im tam v spánku zjavoval sám Asklépios, aby im vnukol vhodnú terapiu. S ťažšími chorobami pomáhali Asklépiovi kňazi, ktorí volili vhodnou liečbu na základe odporúčaní samotného boha. Liečila sa tu hlavne psychika, užívala sa striedavo teplá a studená voda, hladovka a rozprávanie, aby sa pacient z choroby „vyrozprával“. Týmto spôsobom sa liečitelia snažili od pacienta zistiť, čo si on sám myslí, že mu vlastne je, a čo mu chýba. Ďalej tu používali šokovú terapiu, kedy pacienti v pokoji ležali a nahrievali sa na slniečku, keď v tom na nich niekto náhle hodil hada.

Plní dojmov z Asklépionu naskočíme na skúter a mierime do malebnej dedinky Zia. Dáme si limonádu a vystúpame na kopec, kde sú zvyšky historického mestečka Zia. Potom sa rozhodneme pre výstup na najvyššiu horu Kosu, tedy miestny "Mount Everest" a šplháme sa stále vyššie a vyššie strmými uličkami ako tie kozy, čo sa tu pasú. Čím sme ďalej, tým sú pod nami vidieť krajšie panorámy a poriadne tu fúka. Konečne dôjdeme k malému kostolíku a vlajke na vrchole! Poriadne sme vyhladli, a tak si dáme konzervu plnených vínnych listov s chlebom a frapé, čo sa do neho len doleje voda a zmes už je v kelímku nachystaná! To je miestna vychytávka.

Veselo pozorujeme západ slnka, ale potom nám dôjde, že vlastne dole pôjdeme po tme! Pridáme teda do kroku, no napriek tomu nás v tej najstrmšej časti už pohltila tma. Na oblohe začínajú žiariť hviezdy a za chvíľku vyjde aj mesiac. Sme zachránení… Onedlho bude spln, takže baterky nepotrebujeme. Konečne sme dole a ešte sa vydáme na koncert Michalisa. Je to neuveriteľný zážitok. Bez toho, aby sme poznali slová, spievame s rozjareným davom a jeden veselý nadšenec nám dokonca kúpil tričká so spevákovou podobizňou. Po koncerte sa ešte na chvíľu zastavíme na malé občerstvenie v bare, prejdeme rušným centrom, a patom už len rýchlo do postele. Bol to ďalší náročný deň plný nezabudnuteľných zážitkov.

Ďalšie ráno sme sa s kamarátkou zobudili neskoro a máme obrovský hlad. A pretože sme sa ocitli v nemoslimskej krajine, zájdeme si na vyhlásené anglické raňajky, teda vajíčka, slaninu, párky, toast. Po raňajkách sa vydávame k moru a potulujeme sa uličkami Kosu. Nakúpime darčeky a čas letí. Odrazu je pol piatej, takže musíme ísť do prístavu, pretože o piatej odchádzame zase späť do Bodrumu. Kos, tento malebný ostrovček, nás jednoducho nadchol!

Text/foto: Sylvie Halouzková

Preklad: O. Maňáková