Francúzsko, Paríž XIII. – Versailles, miesto francúzskej pýchy II.

Hneď po vstupe do zámku sme natrafili na prospekty, kde boli popísané jednotlivé izby, poschodia a miestnosti. O histórií zámku sa môžete dočítať viac TU. Zvedaví sme boli hlavne na miesta, o ktorých sú napísané rôzne zaujímavosti. A tak plní očakávaní sme sa pustili cez davy ľudí obdivovať jeho krásy. Miestnosti boli nádherne zdobené, všade dominovali symboly kráľa Ľudovíta XIV. – kráľa slnka, pripomínali časy vojny aj mieru, noblesnosti aj úpadku. Celkovo sa na výstavbe tohto skvostného diela podieľalo cez 30 000 poddaných, ktorí tu 30 rokov budovali zámok, ktorý nemá obdoby. Zdobili ho mramorom, zlatom, zrkadlami a neuveriteľne krásnou zeleňou v podobe upravených záhrad. Viac ako 67 schodísk, stovky sôch, fontán a v čase najväčšej slávy aj 6000 sluhov, to bol skutočný Versailles. Vrcholné obdobie luxusu zažíval počas vlády francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty a kráľa Ľudovíta XVI. až pokiaľ im doslova neodťali hlavy počas Veľkej francúzskej revolúcie.

Slávna márnotratnosť

Práve Mária Antoinetta dala Versailles ešte väčšiu a dodnes obdivovanú výnimočnosť. V čase svojej vlády udávala európske trendy hlavne v oblasti módy a účesov a tým sa musel podrobiť aj samotný zámok (napr. rozširovaním dverí do miestností). Prispela k vybudovaniu malej dediny v zámockom areály, ktorá jej slúžila na hranie. Prezliekala sa tu za roľníčku. Aj táto márnotratnosť na úkor francúzskeho ľudu ju z obľúbenej kráľovnej vynieslo na čiernu listinu nenávidených osobností. Na sklonku života bola uväznená aj spolu so svojimi dvoma deťmi a po roku strávenom vo väzení bola odsúdená na smrť. Napriek tomu dnes už vieme, že nebyť tohto vtedy zatracovaného obdobia, zámok vo Versailles, ako aj iné skvosty Francúzska, by neboli tak krásne a navštevované. Dá sa povedať, že svoje márnotratnosti si tieto osobnosti francúzskej histórie splatili – vlastným životom.

Najznámejšou miestnosťou zámku je dozaista Zrkadlová sieň. Ohuruje filmárov, fotografov, návštevníkov a samozrejme aj my sme sa pričlenili k tejto skupine ľudí. Je impozantná, krásna a dychvyrážajúca. Po prechádzaní jednotlivých častí zámku sme postupom času unavili oči, a preto sme sa rozhodli pokochať sa jeho krásou aj zvonku. Na naše prekvapenie nebolo koniec jeho areálu ani vidieť. Záhrady sú plné ciest, cestičiek, stromoradí, kvetinových záhonov. Nechýbajú sochy, fontány a tzv. Veľký kanál v tvare kríža, ktorý splýva s horizontom. Na konci záhrady sú zámky Veľký Trianon, Malý Trianon, Francúzsky pavilón, Belvedere atď. Žiaľ do týchto častí sme sa ani len nestihli pozrieť. Na záver našej prehliadky sme nakukli do úchvatnej záhrady – Oranžérie.

Versailles, to nie je len zámok a záhrady, je to svet v svete. Opísať, čo všetko nádherné sa tu dá vidieť, by trvalo roky a zapísali by sme pritom tisíce stránok kníh. Versailles bol miestom kráľov, osobností, mieru (podpísali sa tu napr. Versailleský mier ukončujúci Americkú revolúciu, Trianonský mier riešiaci hranice maďarského štátu po rozpade Rakúsko-Uhorska a mnohé iné) či revolúcie. Preto pokiaľ budete mať cestu do Francúzska, určite jeho návštevu nevynechajte.

Azda pre tých, čo nemajú možnosť navštíviť francúzsky Versailles, odporúčame aspoň návštevu výrazne menšieho zámku Schönbrunn v susednom Rakúsku.

Text a foto: Oskár Mažgút