Oklopená je hrebeňom Kozieho Wierchu a Woloszynou zo západu, vysokotatranským hrebeňom z juhu a bočnou rázsochou Širokej z východu. V poslednom spomenutom masíve, ktorý je budovaný prevažne vápencami sa vyskytujú zaujímavé krasové útvary. Jedným z nich je nedávno objavená jaskyňa Mesačný tieň s úctyhodnými rozmermi.
Bielovodskou dolinou preteká horská bystrina Biela voda, ktorá vzniká sútokom Zeleného a Litvorového potoka pod skelným prahom Kačacej doliny. Na poľskej strane sa Biela voda vlieva do Dunajca.

   Hlavná dolina má v pramennej časti 4 vysoko zavesené dolinky. Pod Vysokou a Rysmi leží Ťažká dolina. Nachádzajú sa v nej dve plesá: Horné Zmrzlé a Ťažké, pod ktorým je 12 m vysoký Ťažký vodopád. Východne leží Kačacia dolina, ktorá klesá skalným prahom do hlavnej doliny. Nájdeme tu Hviezdoslavov vodopád s výškou 15 m a tiež Zelené Kačacie pleso a Kačacie pliesko. Turistom prístupná je Litvorová dolina. Na jej najnižšom stupni sa nachádza Litvorové pleso. Ďalšou dolinou je Svišťová dolina s miniatúrnym Hrubým plesom.   
   Ľavostranná bočná Žabia Bielovodská dolina skrýva na svojom ostro ohraničenom dne dve Bielovodské Žabie plesá, ktoré sú 4. a 10. najväčšími plesami na slovenskej strane Tatier. Dve veľké doliny na poľskej strane obsahujú aj tri najväčšie Tatranské plesá. Sú hojne navštevovanou turistickou lokalitou, čo je v kontraste s pokojnou slovenskou Bielovodskou dolinou.   

    Dolina Bielej vody je pre turistov prístupná od Lysej Poľany. V lete ju môžeme prejsť po celej dĺžke po modro značených chodníkoch cez Prielom (2 288 m n. m.) na Zbojnícku chatu a ďalej až do Tatranskej Lomnice, resp. do Starého Smokovca. Zo Zamrznutého kotla v hornej časti doliny sa ešte dá zeleno značkovaným chodníkom prejsť cez Poľský hrebeň (2 200 m n. m.) ku Sliezskemu domu vo Velickej doline a ďalej až do Tatranskej Polianky, resp. do Starého Smokovca. V zime je otvorená len jej spodná časť po Bielovodskú poľanu.

... a ešte čosi...
   V ľadových dobách vypĺňal Bielovodskú dolinu najväčší tatranský ľadovec. Zaberal vyše 3 300 ha, dosahoval dĺžku 13 km, hrúbku 330 m a miestami šírku až 1,5 km. Po zaniknutí ľadovca sa stala dolina Bielej vody učebnicovou ukážkou ľadovcovej krajiny v tzv. postglaciálnej vývojovej etape. Môžeme tu nájsť nádherné ľadovcové kary s plesami a na viacerých miestach možno identifikovať morénové valy.

Text: Z. Megerssová

Foto: wikipedia.com