ČR: Zelená hora neďaleko Žďáru nad Sázavou alebo božský Santini

Dnes sa pozrieme na miesto, kde stojí stavba, ktorá je pre svoju architektonickú výnimočnosť zapísaná do prestížneho zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore, stavba nepodobná žiadnej inej v Čechách. Svoje smelé vízie inšpirované kresťanskou kabalou, rešpektujúcou symboly a skrytý chod sveta tu realizoval drobný, telesne postihnutý Santini v období medzi rokmi 1719 a 1722, a to na základe objednávky opáta miestneho cisterciáckeho kláštora Václava Vejmluvu. Ten bol, ako je doložené, veľkým ctiteľom Jana Nepomuckého ešte v dobe pred jeho blahoslavením. (Len pre úplnosť – Jan Nepomucký zomrel mučeníckou smrťou z rúk prisluhovačov kráľa Václava IV. podla legendy preto, že odmietol porušiť kňazsky sľub a vyzradiť spovedné tajomstvo.)

Keď sa na jar v roku 1719 našli v hrobe Jana Nepomuckého vo svätovítskej katedrále zachované tkanivá (vraj jazyk), bol to pre opáta jasný signál na započatie príprav výstavby kostola na počesť tohoto mučeníka. Santini mal teda konkrétne zadanie, do plánov tak mohol premietnuť Janovu symboliku. Predovšetkým sa jedná o päť hviezd, ktoré sa vraj zjavili v okamžiku jeho smrti. S číslami a kružidlom pracoval Santini najradšej. Na Zelenej hore preto do piatich napočítate mnohokrát. Ako druhé číslo si tu zvolil trojku – symbol svätej Trojice. Pôdorys samotného kostola má tvar päťcípej hviedy a je uzavretý v ambitoch tvaru desaťcípej hviezdy s piatimi bránami a piatimi kaplnkami. Vo vnútri kostola je dominantnou sochou samozrejme sv. Jan Nepomucký, stojaci na zemeguli a stúpajúci do neba. Päť osemcípych cisterciáckych hviezd tu zastupuje päť kontinentov, na ktorých je šírené kresťanstvo. V najvyššom mieste kopule je umiestnená schránka v tvare jazyka, v ktorej je snáď uchovaná vzácna relikvia svätca – kúsok kosti s prirasteným jazykom. Niektoré okná v kostole majú taktiež tvar jazyka, iné pripomínajú biskupskú mitru, čo je odkaz na opáta Vejmluvu, a ďalšie pravidelný trojcípy tvar symbolizujúci svätú Trojicu.

Kostol, ktorý je tak nabitý symbolmi a odkazmi, je večným zdrojom dohadov priaznivcov hermetických disciplín i ctiteľov sv. Jana, udivuje matematikov i numerológov, inšpiruje architektov, vzrušuje historikov. Je to stavba, na ktorej každý oblúk niečo znamená, každý detail na niečo odkazuje. Až budete sami stáť v kostole, skúste sa sústrediť na hru svetiel prenikajúcich oknami. Sprievodca vás isto upozorní na všetko, čo by ste nemali prehliadnuť. Komentovanú prehliadku môžete absolvovať počas návštevníckej sezóny od apríla do októbra, dohodnúť si ju môžete aj anglickom alebo nemeckom jazyku.

Nádvorie medzi kostolom a ambitmi slúžilo ako cintorín, dnes je snahou hroby presunúť na nové miesto na úpätí hory.

A názov Zelená hora? Miesto sa pôvodne nazývalo Čierny les. Ten však bol pred zahájením stavby vyrúbaný a aj dnes je snahou udržať pahorok bez porastov, ktoré by zacláňali kostol . Názov Zelená hora je odkazom na Zelenú horu pri Nepomuku, odkiaľ pochádzal svätec a kde už vtedy stál domovský kláštor cisterciákov.

Za pekného počasia sa v okolí ponúkajú dva vyznačené vychádzkové okruhy. Nie sú veľmi dlhé (do 3 km) a sú pohodlné aj pre kočík či invalidný vozík. Ponúknu vám pekné výhľady na pútnické miesto a dovedú vás k statku Lyra a Dolnému cintorínu, na vzniku ktorých sa tiež podieľal Santini. A ďalším zaujímavým turistickým cieľom je žďársky zámok, ktorý vznikol prestavbou cisterciáckeho kláštora.

A na záver ešte pár slov k Santinimu. Snáď neexistuje nikto, kto by poznal jeho stavby a nepýtal by sa na individuálne príbehy a osud tohoto majstra. Narodil sa pražskému kamenárskemu majstrovi Santini Aichelovi a jeho žene v roku 1677. Od prvorodeného sa čakalo, že pôjde v otcových šľapajách, no bolo jasné, že tomu bude brániť jeho vrodená telesná vada. Sklamanie z tejto situácie však rozpustil jeho veľmi skoro prejavený výtvarný talent. Vyučil sa za maliara a architekta zároveň. Po návrate z trojročnej tovarišskej cesty (do Ríma) začal pracovať pre predstavených mnohých kláštorov, a tak jeho stavby môžeme dnes obdivovať v Plasoch, Kladrubách, Mariánskej Týnici, Sedlci pri Kutnej Hore… Za 23 rokov aktívnej práce navrhol približne 80 stavieb (presné číslo je predmetom sporov), všetky realizácie sú na území ČR. Ako zámožný muž vlastnil dva domy v pražskej Nerudovej ulici. Zomrel v roku 1723 a na svoje prianie bol pochovaný na Malostranskom cintoríne u sv. Jana v Oboře, zhruba v miestach dnešnej Vlašskej ulice. Cintorín bol ešte v 18. storočí zrušený a o Santiniho ostatkoch nemáme žiadne záznamy. Až donedávna nemali jeho obdivovatelia žiadnu možnosť, kam mu položiť kvetinu. Od decembra 2015 je ale malé pietne miesto vytvorené v Prahe na adrese Šporkova 2, teda blízko miesta jeho posledného odpočinku. Na múre je pripevnená pamätná doska a v dlažbe pod ňou vyskladaný pravidelný úhľadný obrazec – pôdorys kostola na Zelenej hore.

GPS: 49°34'48.2"N 15°56'30.7"E

http://www.zelena-hora.cz/cz

Text: Radka Snížková

Foto: Radka Snížková, Miluše Svátková, archiv Zelené hory

S poďakovaním pani Lenke Houbovej, kastelánke kostola sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore.

Preklad: O. Maňáková