ČR: Votice – sv. Martin klope na dvere

„Pivo stredovekej receptúry!“, „Kto kúpi, neobanuje!“, kričí čiernovlasý mladík. Pollitre s pivným mokom má naukladané na drevenom podnose, ale poháre rýchlo miznú v rukách okoloidúcich. Kúsok ďalej sa v ošatkách predáva ešte teplý chlieb s domácimi škvarkami alebo so snehovo bielym sadlom posypaným voňavou pažítkou. Za rohom sa na pomúčenom valci robia trdelníky, ktoré sa otáčajú na ražni až do medového sfarbenia. Nezostáva nič iné, len ich obliecť do škoricového šatu a ochutnať maškrtným jazýčkom tú lahodnú chuť.

Mesto Votice leží na Českej Sibíri, takže sa tu naozaj dlho na sneh čakať nemusí. Stredočeská pahorkatina vládne celému územiu a Votice sú dôležitým priesečníkom okolitých priľahlých miest – Tábora, Sedlčan, Benešova a Vlašimi. Mesto bolo známe vďaka tkáčstvu, hrnčiarstvu a súkenníctvu. Dnes sú Votice dôležitou križovatkou pri ceste k zimnému stredisku Monínec. Veľké polia v okolí často využívajú milovníci adrenalínového športu – snowkitingu. Pokiaľ sa radšej venujete pešej turistike, potom odporúčam červený turistický chodník, ktorý vás cez Louňovice pod Blaníkem dovedie až na Veľký Blaník, kde podľa povesti spia rytieri, ktorí prídu na pomoc, keď bude Čechom najhoršie.

Deti si môžu vyskúšať stredoveké remeslá s pravou atmosférou doby. Napnúť luk a skoliť šípom namaľovaného diviaka sa prekvapivo maličkým darí na jednotku. Vedľa tohto stánku si malé slečny skúšajú poradiť s tromi tyčkami. Nuž, aj žonglovanie je niekedy veľkým orieškom. Chlapci sa vydávajú k stanovisku s drevenými mečmi, mačetami a sekerami. Pred zbraňami stojí rytierska výzbroj zámockého strážcu a veľká noša s hnedými prakmi ručnej výroby. Tiež si jeden kupujem a na bezpečnom mieste skúšam jeho funkčnosť. Kamienok spadol do vody, ale počula som iba žblnknutie, dopadnúť som ho nevidela. Praky sú perfektne vystužené, preto aj taká dlhá letová čiara.

Pred pódiom sa pripravuje program stredovekých hier. Dvaja muži v komických topánkach a hnedých úboroch s bielymi vestami predvádzajú svoje zbrane – pištole aj bambitku. Nakoniec sa priváža aj kanón, zapáli sa šnúra so strelným prachom a ohlušujúci rachot donúti všetkých prihliadajúcich si zapchať uši.

Svätomartinské víno je prvé víno nového ročníka, ktoré sa hrdo otvára 11. novembra na počesť sviatku svätého Martina, ktorý prichádza na bielom koni a prináša so sebou aj bielu snehovú prikrývku. Nie vždy to všetko časovo klapne, ale vzduchom už voňajú nielen červené a biele hrozná, ale aj zimné snehové vločky. Vína sa predávajú pod spoločným označením na etikete a musia splňovať predovšetkým jasné kritériá. Na samolepkách sa nachádza označenie „Svätomartinské“ a obrázok svätého Martina na bielom koni. História tohto vína siaha až do dôb cisára Jozefa II., syna preslávenej Márie Terézie. Sedliaci si v tej dobe pripíjali prvým vínkom a hodovali pri pečenej husi. Krásne, keď sa tradícia uchytí a dodnes pretrváva.

Biele víno – Müller Thurgau, Veltlínske červené skoré, Muškát moravský

Ružové víno – Modrý Portugal, Zweigeltrebe a Svätovavrinecké

Červené víno – Modrý Portugal, Svätovavrinecké

GPS: 49°38'20.4"N 14°38'29.9"E

Text: Šárka Vacková

Preklad: Oskár Mažgút

Foto: Šárka Vacková, Wikimedia Commons: Palickap, Palickap (2), Palickap (3)