ČR, Skryje: zrúcanina hradu Týřov

Prebudili sme sa do zahmleného marcového rána a vyrazili z Prahy rovno smer Beroun. Cesta cez Bzovou až do Skryjí je nádherná. Pohľad zo Bzovej na hrady Točník a Žebrák je neskutočný. Ten pocit pýchy a obdivu k nim sa nedá ani vyjadriť. Skryje sú sami o sebe veľmi malebná dedinka založená už v roku 1229. Krivolaké uličky tu dýchajú slávou zašlých časov a pre nás sú teraz východiskovým miestom. V mape sme si našli, že k hradu dôjdeme približne za hodinku, tak nestrácame čas a vyrážame...

Cesta k hradu začína na brehu rieky Berounky a vedie okolo drevených upravených chatiek. Potom sa široká asfaltová cesta mení na kamenitú blatistú cestičku, ktorá pozvoľna stúpa do vysokého kopca. Na tomto chodníku sme uvideli strom obsypaný malými vtáčikmi, ktoré kričali jeden cez druhého a vítali nás. Cestička vedie po úpätí niekoľkých mohutných hrebeňov priamo nad riekou. V súčasnej dobe je na kritických miestach spevnená drevenými lávkami a je tu vytvorená pekná vyhliadka na hrad Týřov.

Teraz v marci som si jeden z našich najstarších hradov prvý raz prehliadla zo všetkých strán, v letných mesiacoch to lesný porast nedovoľuje. Stromy aj kríky boli bez lístia, a tak nás zrúcanina uvítala v celej svojej kráse, trochu ako nahá. Dobre viditeľné sú zvyšky skoro všetkých veží, ktoré dokladajú, že tu v 13. storočí stál mohutný nádherný hrad typu francúzskeho kastelu, ktorý strážil svoje okolie. Na našom území sú podľa nájdených zdrojov v tomto štýle postavené len dva ďalšie objekty – zámok Konopište a zrúcanina hradu Džbán.

Prešli sme cez prvé nádvorie, ktoré bolo kedysi obklopené mnohými vežičkami a ocitli sme sa na druhom nádvorí priamo nad riekou. Dochovali sa tu zvyšky kráľovského paláca a veľká valcová veža. Všimli sme si aj podzemnú miestnosť, do ktorej je možný vstup len úzkym otvorom, ale jej prieskum sme si radšej odpustili. Užívali sme si jedinečný výhľad na pomaly tečúcu Berounku obklopenú lúkami a lesmi.

Možno v týchto miestach stál v 13. storočí aj kráľ Václav I., ktorý je zrejme zakladateľom Týřova. Ako dokazuje história, vystriedali sa tu významné šľachtické rody ako Týřovští, Lobkovicoví a Valdštejnoví. Od 15. storočia hrad chátral a rozpadal sa. Jeho nedobytné opevnenie a belostné paláce nenávratne zmizli a príroda si hrad Týřov vzala späť.

Pripadalo nám, ako by čas vôbec nebol. Všetko krásne je však krátke, a tak aj my sme sa museli s Týřovem pomaly rozlúčiť. Mali sme tiež v pláne navštíviť miestny unikát, ktorým sú skryjské jazierka, ale počasie nám to nedovolilo. Nevadí, aspoň máme tip na ďalší výlet.

Text a foto: Míla Žďárková 

Preklad: Oskár Mažgút

Foto: Wikimedia Commons: Richenza, LynxEuropeen