ČR: Praha – Židovské mesto I: Starý židovský cintorín

Ako dlho žijeme spolu?

Podľa historikov sa dajú dejiny židov na Morave vysledovať až k roku 906, konkrétne v Prahe k roku 965. Postavenie židov upravujú privilégia Přemysla Otakara II. v polovici 13. storočia. Dnešný pražský Starý židovský cintorín medzi ulicami Široká a U Starého hřbitova (U Starého cintorína) tu existuje už najmenej od 15. storočia, pričom mal preukázateľne ešte najmenej dvoch predchodcov. Aj keď súžitie židov a kresťanov nebolo nikdy pokojné, patrila pražská obec od 17. storočia napriek všetkým katastrofám k tým najpočetnejším v Európe, a to až do nešťastného roku 1939.

Obradná sieň

Pri vchode na Starý židovský cintorín stojí novorománska opuková budova obradnej siene z roku 1908. Vo vnútri je umiestnená zbierka fragmentov najstarších náhrobných kameňov zo 14. storočia a nesmierne zaujímavá expozícia 15 obrazov z 18. storočia zachytávajúcich zvyky a obrady spojené so smrťou a pochovávaním, ktorá dokumentuje činnosť pohrebného bratstva založeného v roku 1564 rabínom Eliezerom Aškenazim.

Starý židovský cintorín, najtajemnejšie miesto v Prahe

Ale teraz už prejdime k samotnému cintorínu! Náhrobné kamene sa tu husto tlačia jeden k druhému. To preto, že parcelu cintorína počas celých 350 rokov, kedy sa tu pochovávalo, už nebolo možné nikam ďalej rozširovať a mŕtvych preto bolo nutné vŕšiť nad seba. Z dôvodu úspory miesta sa väčšinou pochovávalo bez rakví do najmenej 56 cm vysokej vrstvy hliny. Starší náhrobný kameň sa potom vždy povysadil. Rodiny nie sú pochované pohromade, vždy sa totiž pochovávalo tam, kde bolo miesto. Staré hroby nie je dovolené rušiť, preto sa nikdy nedozvieme, či sú tu 3, 4, alebo snáď dokonca až 12 pohrebných vrstiev, ako sa traduje. Celkovo sa tu nachádza 12 000 náhrobných kameňov, pohrebov tu ale prebehlo mnohonásobne viac.

Náhrobné kamene sú popísané hebrejským písmom, najstaršie sú buď prosté obdĺžniky, alebo zakončené štítom, či oblúkom. Ten úplne najstarší doposiaľ prečítaný náhrobok nesie dátum 1439 a patrí učenému básnikovi Avigdorovi Karovi, synovi Izáka. Renesančné náhrobky boli už viac zdobené a od roku 1600 sa začínajú objavovať tumby. Rakva však nie je v nich, ale až pod nimi v zemi. Novšie náhrobky nesú vyobrazenie symbolov, ktoré vyjadrovali príslušnosť mŕtveho k určitej rodine alebo jeho pozemskú úlohu či spoločenský status. Pozorne sa dívajte, uvidíte krhličku, leva, vlka, strapec hrozna alebo píniovú šišku…

Určite si všimnete aj náhrobky vsadené vo vnútornom múre, ktoré pochádzajú zo staršieho cintorína vo Vladislavskej ulici. Ten bol zrušený už v roku 1489.

Rabi Löw

Kroky všetkých návštevníkov vedú k miestu pri múre oproti hlavnému vchodu, kde stojí tumba učeného rabi Jehuda Löw ben Becalela, pravdepodobne najznámejšej židovskej osobnosti, ktorá tu je pochovaná. Isto ho budete poznať pod menami rabi Löw alebo tiež Maharal. Za života bol rešpektovaným náboženským učencom a pedagógom, autorom mnohých filozofických spisov.

V českom prostredí je známa a populárna legenda, podľa ktorej je tvorcom Golema, hlineného obra, ktorý bol oživovaný šémom a plnil príkazy toho, kto ho oživil. Golem vraj dodnes odpočíva na pôjde Staronovej synagógy, a aj keď ho tam zatiaľ nikto neobjavil, baví nás veriť v jeho existenciu. Ale to nie je jediná povesť, ktorá sa viaže k Maharalovi. Podľa inej sa vraj jeho tumba v roku 1655 sama posunula, aby urobila miesto jeho vnukovi Šemuelovi.

Vraví sa, že v moci učených židovských nebožtíkov je schopnosť plniť ľudské priania. Môžete to vyskúšať: svoje prianie napíšte na malý papierik, položte na náhrobok a zaťažte malým kamienkom. Svoje snahy je dobré podporiť modlitbou a vzdaním úcty mŕtvym.

Toľko príbehov…

Mramorová tumba s dvoma levmi patrí Hendel Baševi (zomrel v r. 1628), ktorá sa nazývala „matka chudoby”. Jej manžel bol primasom židovskej obce a prvým židom v Čechách, ktorý bol povýšený do šľachtického stavu.

Iná tumba patrí Mordechaji Maiselovi (zomrel v r. 1601), staviteľovi Maiselovej synagógy, bol primasom pražského Židovského Mesta.

Na pahorku Nefele stávala kedysi židovská nemocnica, ktorá zhorela pri požiari v roku 1689. Od počiatku 18. storočia sa tu pochovávali deti, ktoré zomreli krátko po narodení. Taktiež tu sú pochované prenesené ostatky z časti cintorína, ktorá bola zrušená kvôli stavbe budovy Umeleckopriemyselného múzea.

Napriek tomu, že dnes je cintorín skôr turistickou atrakciou než tichým miestom odpočinku, jeho kúzlo trvá. Ak môžeme poradiť, vyberte si na jeho návštevu skôr dopoludňajšie hodiny mimo návštevníckej špičku. Ticho a samota k takejto vychádzke jednoducho patria.

V budúcej časti si prehliadneme pražské synagógy.

GPS: 50°05'23.6"N 14°25'04.1"E

Text a foto: Radka Snížková

Preklad: O. Maňáková