ČR, Ostrava: Vítkovice - prehliadka vysokej pece

Tam, kde sa kedysi vozil koks, železná ruda a vápenec, jazdí teraz  presklená plošina, ktorá namiesto materiálu vyvezie vás. Výstupná stanica skipového výťahu je na vrchnej plošine vo výške 45,2 metra. Už z tejto výšky získate prehľad o rozľahlosti oceľových monštier a ich prepracovaného detailu. V duchu si predstavujete, aká ťažká a nebezpečná práca tu bola... Ako zložitá zostava dopravných mostov prepravila tzv. vsádzku na sadzobňu a ako pec pri spaľovaní koksu začala vyfukovať jedovatý a výbušný plyn s teplotou 500 °C, ktorý sa následne samozrejme čistil v prašníku a mokrej ceste. V tele vysokej pece dosahoval tavený materiál až 2000 °C. Tekuté surové železo bolo potom vypúšťané a odpichované. Aby oceľové telo vysokej pece znieslo takýto žiar, bolo obmurované žiaruvzdorným materiálom a zároveň ochladzované tlakovou vodou. Struska (známa tiež ako torsky)vzniknutá pri spaľovaní bola vypúšťaná do prepravných nádob a ďalej sa spracovávala pre stavebný priemysel ako tepelná izolácia. Na predstavu - na výrobu 1 tony surového železa sú potrebné 2 tony železnej rudy a prísad a 0,6 tony koksu (aby vznikla dostatočná výhrevnosť); na 1 tonu vyrobeného surového železa pripadlo 800-1500 kg strusky. Na robotníkov čakala práca vo výške, teple a smogu. Pokiaľ nie ste rodený Ostravčan znalý pomerov, pot vás orosí už pri samotnom rozprávaní sprievodcu.

Kto nemá obavy z výšok, môže stúpať po úzkom oceľovom, pomerne pohodlnom, schodisku vyššie, až k obslužnej plošine a potom ďalej až do výšky 60,75 metra na vežu VP1. Jedná sa o najstaršiu, pôvodne Rudolfovu hutu, ktorá bola pri založení železiarskych závodov v roku 1828 pomenovaná po jej zakladateľovi. Tu je najvyššie položené miesto, kam sa môžete pri prehliadke dostať a vidieť tak Ostravu z výšky. Späť na zem idete po svojich, cestou si vydýchnete počas zastávok a výkladov sprievodcu. Odvážni môžu prejsť "adrenalínovú cestu" - vo výške zavesenú lávku, ktorá spája dve vzdialené konštrukcie. Celá prehliadka končí v riadiacom velíne, v pomerne malom priestore, kde kedysi úradoval jeden človek.

Exkurzia trvá 1,5 až 2 hodiny, podľa toho, koľko máte otázok, a musím konštatovať, že aj keď bol sprievodca pomerne mladý, odpovede chrlil akoby tam sám kedysi pracoval. Ďalšie sprístupnené miesta hodné obdivu a architektovho umu, o ktorých sa okrem vysokej pece počas výkladu dozviete je plynojem, ktorý sa zmenil na multifunkčné kultúrne zariadenie a bývalá ústredňa U6 – v súčasnosti miesto pre technický svet.

Text a foto: Monika Babická