ČR, Kroměříž – podmanivá krása III.

Navonok stavebne nadväzujúca stavba arcibiskupského zámku s ranobarokovými prvkami je poslednou zachovanou mestskou bránou, ktorá prepájala jadro mesta s mincovňou, pivovarom, mlynom a ďalšími účelovými stavbami. Pre zaujímavosť uvádzame, že ďalšie mestské brány (Vodná a Kováčska) boli zničené v rokoch 1855 až 1857. Brána bola spravovaná biskupom a o jej „nedobytnosť“ sa starala vtedajšia garda. Pôvodne brána priliehala k zámockej priekope tiahnucej sa okolo celého zámku, tá však v roku 1833 bola zasypaná. V tom čase pribudla k bráne budova arcibiskupskej gardy spolu s chodbou zo zámku, ktorá tak umožnila prechod do Arcibiskupského gymnázia a kostola sv. Mórica, ktorý sme už spomenuli v predošlom článku. Na začiatku 20. storočia sa pri rekonštrukcii resp. rozširovaní susedného gymnázia vytvoril širší priechod pre chodcov, slúžiaci dodnes.

Po malej odbočke sme už naše kroky nasmerovali do zámku. V nádherných prízemných priestoroch sme si zakúpili vstupenky, prečítali si informačné materiály a kúpili nejaké tie magnetky a iné suveníry. Čakanie na prehliadku sme si skrátili v zámockej kaviarničke.

Po chvíľke oddychu sme si začali naplno užívať prehliadku reprezentatívneho sídla olomouckých biskupov a arcibiskupov, ktoré bolo založené v 13. storočí. Jeho bohatá história na nás pôsobila zo všetkých strán. Prechádzali sme bohato zdobenými sálami, chodbami a miestnosťami. Azda najviac nás uchvátila Sála terreny, Trónna sála, Cárska sála (pamiatka na stretnutie cára Alexandra III. s Františkom Jozefom I. v roku 1885), obrazáreň s doslova umeleckými pokladmi, unikátna knižnica a hudobný archív aj s rukopismi W. A. Mozarta, J. Haydna či L. van Beethovena. Avšak baroková budova si okrem štyridsiatich izieb pre nás pripravila aj neskutočné prekvapenie v podobe najkrajšej rokokovej sály v Českej republike, dokonca v strednej Európe, tzv. Snemovnej sály. Práve táto sála bola niekoľko mesiacov miestom zasadaní ústavodarného rakúskeho Ríšskeho snemu. Po vstúpení do sály si všimnite určite aj strop zdobený nástennou maľbou, ktorá je ale v skutočnosti namaľovaná na plátne. Vďaka nevšednej architektúre, historickému mobiliáru, vyše desaťtisícom zväzkov tlačovín a umeleckým predmetom bol v roku 1998 zámok spolu s Podzámockou a Kvetnou záhradou zapísaný do svetového dedičstva UNESCO.    

Prehliadkou miestností naše spoznávanie zámku ešte zďaleka neskončilo. Čakal nás totiž výstup na jeho dominantu v podobe 84 metrov vysokej veže. Po zdolaní kruhového schodiska sme sa ocitli na ochodzi, ktorá poskytovala úchvatný kruhový pohľad na Kroměříž. K dispozícii tu boli aj ortomapové tabuľky s vyznačenými mestskými objektmi pre ľahšiu orientáciu.   

Opustiť vežu sa nám vôbec nechcelo, no pred nami bola ešte návšteva Podzámockej záhrady, ako aj ďalších zaujímavých zákutí. Po zostupe z veže sme nakukli do tzv. zámockej čokoládovne, kde sme doplnili „zásobu cukru“ a pokračovali ďalej.

Pri vstupe do záhrady sme zbadali turistické vláčiky, a tak šetriac nohy sme si zakúpili lístky a pohodlne sa usadili. Čo všetko sme videli a kam sme sa po prehliadke záhrady vydali, si ale povieme až o týždeň.

GPS: 49°17'59.9"N 17°23'33.8"E

Text a foto: Oskár Mažgút