ČR: Krakovec
Ale pekne od začiatku – ak vám bude niekto tvrdiť, že názov obce Krakov a hradu Krakovec vznikol odvodením od mena kniežaťa Kroka, neverte mu, ani keby to bol kronikár Kosmas. Historici sa už dávno zhodli, že názov obci dali poľskí zajatci kniežaťa Břetislava I. v 11. storočí, ktorí nútene osídlili do tej doby pustú krajinu. Stále sa však v okolí držia aj názvy Hedecko, rybník Polák atď.
V stredoveku patrilo Křivoklátsko a Rakovnicko k tradičným kráľovským poľovným revírom. A Křivoklát bol postavený a využívaný ako zázemie pre výpravy za lovením zveri do tunajších rozsiahlych lesov. Počiatočná história Krakovca je s Křivoklátom úzko spätá. Krakovec dal postaviť v roku 1381 Jíra z Roztok a hlavný poľovník na Křivokláte, ktorý urobil kariéru na dvore kráľa Václava IV. Pre stavbu hradu si zvolili ideálne vyvýšené miesto, ktoré je z troch strán obtekané potokom. Skalný ostroh na štvrtej strane tak stačilo odkopať a priekopu premostiť. Celý hrad je tak trochu atypický v tom, že už od začiatku mu chýbal obranný a opevňovací systém. Postavený bol skôr ako zámok, na pohodlné bývanie. Po mnohých historických peripetiách tu ešte aj dnes stále stojí torzo mohutnej stavby, do ktorej vstúpite ako za „Jírových časov“ pôvodnou cestou. Most cez priekopu je skutočná zaujímavosť, ktorú si určite poriadne prehliadnite. Postavený bol až v roku 2005 spôsobom, ktorý mal simulovať stredoveké konštrukčné postupy, tzn. len s použitím vtedy dostupných nástrojov a materiálov.
Za bránou si môžete v pokladni požičať kriedu a potom sa v hladomorni podpísať na dôkaz, že nie ste žiadni poserovia. Teda v „hladomorni“… Hladomorňa to bola len v zmienenom filme „Nech žijú duchovia!“, ktorý tu natočil Oldřich Lipský v 70. rokoch minulého storočia . Dnes sprievodca na hrade tvrdí, že v týchto miestach bol naopak sklad potravín. Hladomorňa na Krakovci pravdepodobne vôbec nebola, ale to tomuto miestu vôbec neuberá na tajomnosti. Nástenku s podpismi stráži bábka Leontýnky Brtníkovej z Brtníku, a tak vás asi neprekvapí, keď rozoznáte nápis „Vy cizáci, zmizte!“ (Vy cudzinci, zmiznite!)
Zvyšky palácu, pivnice, nádvoria a veže si môžete prejsť sami, sprievodca však všetkým záujemcom poskytne výklad na nádvorí za pokladňou. Krakovec stojí v zásade tak, ako ho založil Jíra z Roztok, neprešiel zásadnými prestavbami a aj neskôr dostavané renesančné štíty, ktoré vidíte na archívnom vyobrazení, už dávno opäť vyzerajú po starom.
Bola by to chyba neobísť hrad aj zvonka. Jednak by ste nevideli mohutný arkier, ktorý bol pôvodne súčasťou kaplnky, zrútenej v polovici 19. storočia, a tiež by ste nemali minúť pomník majstra Jana Husa, ktorý stojí v južnom hradnom svahu. Je to pripomienka jednej významnej dejinnej epizódy. V roku 1414 tu pobýval Jan Hus, ktorému poskytol azyl vtedajší majiteľ panstva, Jindřich Lefl z Lažan. Už vtedy bol Jan Hus vyhnancom a pre cirkev kacírom, mal zakázanú Prahu a nemohol sa už zdržiavať ani na Kozom hrádku pri Sezimovom Ústí. Tu sa venoval duchovnej práci a tiež kázaniu až do odjazdu na osudový kostnický koncil. Pomník Jana Husa v nadživotnej veľkosti je dielom sochára Milana Váchu a architekta Rostislava Říhu.
A na záver tip pre turistov – z Krakovca vedie údolím riečky Javornice červená trasa do Zvíkovca. Úsek je dlhý 12 km, vedie cez les a s výnimkou občerstvenia v Machovom mlýne nestretnete živú dušu.
GPS: 50°01'00.8"N 13°38'20.9"E
Text: Radka Snížková
Foto: Radka Snížková, archiv hradu – Jiří Sobek
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Rakovník: krása na hromade odpadkov – VIDEO
ČR, hrad Křivoklát: 900 rokov stará tradícia - VIDEO
ČR, Skryje: zrúcanina hradu Týřov
ČR, Mladá Boleslav – mesto nielen známej automobilky I.
ČR, Mladá Boleslav – mesto nielen známej automobilky II.
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.