ČR, Blansko – srdce Moravského krasu II.

Azda najväčšou turistickou atrakciou Blanska je rovnomenný zámok. Nachádza sa neďaleko radnice a pešej zóny. Pokiaľ k nemu pôjdete od hlavnej cesty, ohromí vás svojou veľkolepou renesančnou krásou. Zámok Blansko vznikol na mieste, kde stála stredoveká ranogotická tvrdza. Pokiaľ by ste nevedeli čo je tvrdza, vedzte, že je to typ vidieckeho stredovekého osídlenia. V našom prípade to bol správno-ekonomický komplex vedený olomouckými biskupmi, ktorí ho prenajímali českým, moravským aj cudzokrajným šľachtickým rodom.

Svoju renesančnú podobu začal naberať v priebehu rokov 1604, 1695 a 1818. Z pôvodných stavebných prvkov by ste tu ešte našli torzo valcovej veže pri juhozápadnom nároží hlavného priečelia zámku. Zaujímavé boli architektonické úpravy v rokoch 1870 až 1873, ktoré zámok obohatili o novorenesačný štít a interiéry s dreveným schodiskom a zložito taflovanými (obloženie drevenými doskami) stropmi a stenami.

Zámok Blansko je štvorkrídlová jednoposchodová stavba slúžiaca ako múzeum, do ktorej vstúpite cez portál v západnom priečelí. Nad portálom je osadená kamenná doska z roku 1593, ktorá dokumentuje vtedajších majiteľov panstva. Napravo od portálu sa nachádza dominantná renesančná veža s hodinami. Po vstúpení do zámku sa ocitnete na štvorcovom námestí, odkiaľ po zakúpení vstupenky sa môžete vydať spoznávať tajomstvá zámku. Postupne si prejdete ružový, hudobný, červený salón a zelený kabinet. Ohromia vás kazetové stropy, ale aj rozprávanie sprievodkyne, ktorá vám povie o histórii, predošlých majiteľoch, aj o vzácnych návštevníkoch zámku akými boli napríklad archeológ Jindřich Wankel, spisovateľ Ferdinand von Saar či Karolína Meineke.  Ďalej uvidíte tematické výstavy blaneckej liatiny od malých predmetov až po nadrozmerné. Taktiež sa môžete zahĺbiť do histórie objavovania jaskýň a hradov v okolí Blanska. Samozrejme to ani zďaleka nie je všetko, ale viac vám neprezradíme. Pokiaľ prehliadku úspešne absolvujete, vydajte sa aj do okolia zámku, ktoré ponúka prírodný krajinkársky park s jazerom, liatinové sochy s prevažne antickými motívmi či nádhernú liatinovú fontánku s reliéfmi. 

Prehliadku zámku a jeho okolia sme zvládli za dve hodiny a v putovaní sme pokračovali.  Nasmerovali sme sa ku kostolu sv. Martina, ktorý bdie nad mestom. Zaujímavosťou je, že farnosť spolu s kostolom patrí medzi najstaršie na Morave. Podľa legendy jej pôvod siaha do roku 882, kedy tu navštevovali osady vierozvestcovia sv. Cyril a Metod. Každopádne prvá písomná zmienka vypovedá o roku 1136.

V priebehu časov kostol musel odolávať tatárskym nájazdom, husitským vojnám, ale aj celkovej zmene výzoru. Pôvodne románsky kostol  prešiel gotickou a neskôr barokovou úpravou. V rokoch 1707 až 1710 bola vybudovaná veža, v ktorej sa nachádza starobylý zvon z 13. storočia a ďalšie dva zvony. V súčasnosti zvonová časť veže je uspôsobená aj ako vyhliadka na mesto. Interiér tvorí kamenný oltár, krížová cesta z roku 1889, či orgán. Dokonca je tu aj hrobka rodu Rožmitálov. Kostol síce pôsobí stroho, ale napriek tomu nás očaril.

V tesnej blízkosti kostola sme narazili na pamätník prvej ženy anglického kráľa Viliama IV. Karolíny Meineke a jej zaťa Karla Teubnera. No viac ako pamätník nás zaujali tzv. „ekokosačky“ v podobe ovečiek, ktoré si vychutnávali pastvu, a zároveň svojou činnosťou upravovali okolie kostola. Keďže sme sa nachádzali na vyvýšenine, naskytol sa nám v celku panoramatický pohľad na mesto. V diaľke nás zaujala drevená stavba. Rozhodli sme sa k nej podísť bližšie a preskúmať ju, ale o tom si povieme až o týždeň.

GPS: 49°21'49.8"N 16°38'45.4"E

Text a foto: Oskár Mažgút