Bratislava: múzeum vo vojenskom bunkri
V rokoch 1935-38 bolo na predmestí Bratislavy, v dnešnej Petržalke, vybudované obranné opevnenie, ktoré malo byť súčasťou plánovaného obranného pásma pozdĺž hraníc vtedajšej Československej republiky podľa vzoru francúzskej Maginotovej línie. Na malom území za Dunajom toto opevnené pásmo pozostávalo z 15 železobetónových bunkrov, vzájomne spojených priekopou a podzemným telefónnym vedením.
Koncom roka 1938 však boli bez boja odovzdané nemeckej armáde, ktorá obsadila toto územie na základe Mníchovského diktátu a už v októbri 1938 si ich prišiel osobne pozrieť Adolf Hitler. Po druhej svetovej vojne časť z nich ostala v prísne streženom vojenskom pohraničnom pásme neprístupné verejnosti, iba niekoľko z nich bolo zlikvidovaných pri stavebných prácach počas výstavby nových sídlisk a diaľnice.
Skaza však čakala aj tie, ktoré ostali zachované v zakázanom hraničnom pásme, pretože po páde železnej opony boli vyrabované a zdevastované. O záchranu najväčšieho z nich sa nakoniec zaslúžila skupinka nadšencov z občianskeho združenia „Zachráňme petržalské bunkre“, ktorá v ňom v roku 2009 otvorila improvizované múzeum.
Návštevník sa k nemu dostane, ak sa vydá po Kopčianskej ceste od konečnej zastávky autobusu smerom k rakúskym hraniciam do Kittsee. Za diaľničným nadjazdom prejdete okolo bunkra č. 9 s betónovým komínom a za ním zabočíte doprava na prvú asfaltovanú cestu, ktorá kedysi slúžila na rýchly pohyb vozidiel pohraničníkov, pozdĺž riedkeho lesíka, pred ktorým ešte vedie druhá podobná cesta, tá však odbočuje do rakúskeho vnútrozemia.
Medzi oboma cestami sa ešte zachovalo niekoľko stĺpikov, upozorňujúcich na hraničné pásmo. Približne po kilometri sa táto cesta stáča doprava k obnovenému vojenskému cintorínu z prvej svetovej vojny, skrytému v hájiku, z ktorého medzi stromami presvitá veľký biely kríž. Celú cestu možno prejsť aj autom, iba posledný úsek tesne okolo cintorína vedie po poli, takže na jar alebo počas daždivého počasia je ťažko prejazdný.
Prvorepublikový československý štátny znak na stĺpe a atrapy drôtených a protitankových prekážok naznačujú, že hneď za zákrutou sa nachádza cieľ našej cesty – bývalý veliteľský bunker BS 8 s názvom „Hřbitov“. Určený bol pre tridsiatku vojakov, ktorí tu mohli v skrytu brániť republiku aj dlhší čas. Bunker s dvomi pancierovými vežami bol vybavený vlastným elektroagregátom, studňou, zariadením na filtráciu vzduchu, a samozrejme aj kanónmi a strieľňami pre ľahšie zbrane.
Veľká časť pôvodného zariadenia, ktoré sa dalo odmontovať, je dnes nenávratne preč, ale mnohými exponátmi nadšencom vypomohli niektoré múzeá, Vojenský historický ústav aj jednotlivci. V jednotlivých miestnostiach na dvoch podlažiach (horné bolo bojové, pod ním boli ubytovacie priestory) sú dnes inštalované expozície venované dejinám a účelu obranného opevnenia v Petržalke, ale aj pamätným udalostiam z novembra 1989, kedy sa v týchto miestach rúcala železná opona. V jednej miestnosti sú zasa zhromaždené rôzne exponáty spojené s armádnou tematikou a samostatná časť s ukážkami munície je zameraná na výchovu mládeže pred náhodnými pyrotechnickými nálezmi.
Návšteva bunkru je nepochybne mimoriadnym zážitkom najmä pre rodiny s deťmi, škoda len, že okolie historickej pamiatky špatí obludná skládka odpadu. V letnom období (od apríla do konca októbra) je bunker otvorený každý deň popoludní, v zimnom období iba cez víkendy alebo po predchádzajúcej dohode. Vstupné je dobrovoľné.
Text a foto: Jiří Výborný
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok